Keď bývalá poľská premiérka Hanna Suchocká v júli 1993 podpisovala zmluvu medzi Vatikánom a Poľskom - konkordát, zrejme netušila, že počas nasledujúcich štyroch rokov nebude tento dôležitý dokument ratifikovaný poľským parlamentom. Stalo sa tak až po 54 mesiacoch dlhého čakania, keď dolná komora parlamentu Sejm vo štvrtok minulý týždeň konkordát väčšinou hlasov ratifikovala. Vzťahy a práva medzi rímsko-katolíckou cirkvou a poľskou spoločnosťou (štátom) takto dostávajú svoju právnu a záväznú podobu. Konkordát už pri svojom zrode - jeho hlavným architektom je bývalý šéf poľskej diplomacie, v súčasnosti sudca Medzinárodného súdneho dvora v Haagu Krzysztof Skubiszewski - vzbudzoval v poľskej spoločnosti rozporuplné reakcie.
Na jednej strane boli zástancovia liberálnejšieho vzťahu medzi cirkvou a štátom, predstavovaní najmä prívržencami postkomunistického SLD a na druhej strane boli kresťansko-postsolidaritné zoskupenia, zastávajúce ortodoxnejšie názory. Podstatnou zmenou oproti pôvodnej verzii konkordátu z roku 1993 je právna záväznosť cirkevných manželstiev. Predtým štát neuznával cirkevný sobáš vo veciach majetkových alebo pri zmene priezviska. Druhou podstatnou zmenou je povinne výučba náboženstva už od materskej školy.
Stojí pritom za zmienku, že minulá ľavicová vláda chcela svojou deklaráciou okrem iného umožniť pochovávanie na katolíckych cintorínoch aj pre ľudí iného vierovyznania a bola tiež za to, aby známky z náboženstva neboli súčasťou povinnej klasifikácie. Tieto návrhy však súčasná podoba konkordátu nepripúšťa... Ľavica ratifikáciou konkordátu utrpela svoju prvú väčšiu prehru, no všeobecne sa očakáva, že v Solidaritou ovládanom Sejme bude podobných prehier oveľa viac. Práve postkomunisti totiž spôsobili, že vzťahy medzi Svätou stolicou a Varšavou boli za posledné štyri roky viac ako napäté a neoteplili sa ani audienciami prezidenta Aleksandra Kwašniewského a expremiéra Wlodzimierza Cimoszewicza u Svätého otca.
Teraz má zlepšenie vzťahov v rukách poľský prezident, ktorý má šancu zložiť reparát. Po očakávanej ratifikácii konkordátu hornou komorou parlamentu Senátom, ktorá by pri súčasnom rozložení síl v tejto komore mala byť iba formalitou, bude chýbať už len Kwašniewského podpis. Podľa toho, ako sa prezident vyjadril, je pripravený konkordát podpísať. Až potom si zrejme s úľavou vydýchne aj samotná hlava svetovej katolíckej cirkvi.
Autor: JOZEF HÜBEL (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
