Chcel by som týmto reagovať na váš článok z konca decembra uvedený pod názvom Zo 197 sťažností na vysokú fakturáciu za telefón bolo tento rok iba 18 oprávnených. Pán L. Štancel uvádza v článku príklad neoprávnenej reklamácie. Ja by som mu rád uviedol môj prípad oprávnenej reklamácie. Za mesiac august 1997 som dostal faktúru za telefón na 484,20 Sk, pričom priemerne zvyknem platiť mesačne okolo 150 Sk. V uvedenom mesiaci sme boli s manželkou mimo Bratislavy celý mesiac s výnimkou 6 dní. Kľúče od bytu má iba dcéra, ktorá bola s rodinou na dovolenke v Chorvátsku v rovnakom čase. Keby aj bola doma, nikdy by nezneužila našu neprítomnosť, keďže vzhľadom na jej spoločenské postavenie nie je na také niečo odkázaná. Samozrejme, že som išiel reklamovať výšku účtu. Po určitej dobe mi prišlo zamietnutie. Nakoľko som bol presvedčený, že pravda je na mojej strane, podal som opätovne odvolanie, opatrené 50-korunovým kolkom, ktorý Slovenské telekomunikácie vyžadujú. Opäť mi prišla zamietavá odpoveď. Dovolím si uviesť, že s uvedeným postupom zo strany Slovenských telekomunikácií som sa stretol opakovane, niekoľkokrát: vždy ma presviedčali o tom, že počet impulzov je správny. Myslím si, že pokiaľ budú mať ST monopol a ja nebudem mať počítadlo na mojom telefóne v byte, som jednoducho vydaný na milosť ST. Argument o zaplombovaných počítadlách účastníckej telefónnej stanice je pre naivných, ale nie pre mňa, keďže žijem s monopolom ST už 30 rokov. Som dôchodca, iný príjem nemám, a preto i takáto suma je pre mňa veľmi vysoká. Moja reklamácia bola oprávnená, ale v Slovenských telekomunikáciách sa pravdy nedovoláš.
Autor: JOZEF SOTÁK, Bratislava
