Choré postoje nevytvoria zdravú spoločnosť

Ľudské práva a slobody sú v menej rozvinutých krajinách vnímané širokou pospolitosťou ako nič nehovoriaci pojem, ktorý nenaplní ani peňaženku, ani žalúdok. Je to logický stav chápania a správania sa, pretože len človek s plnou peňaženkou a plným žalúdkom

citlivo vníma akýkoľvek zásah do svojich politických práv a ekonomických slobôd. Mladá rodina bez strechy nad hlavou, či dlhdobo nezamestnaný má určite väčší sklon zabezpečiť si tie najzákladnejšie potreby všetkými dostupnými prostriedkami a nemieni sa pritom zbaviť časti svojich práv a odkloniť sa od svojich morálnych zásad a postojov. Medzi zabezpečením základných životných potrieb a dodržiavaním práv občanov však existuje priama úmera. Pretože ten, kto najprv zabezpečí istý životný štandard (viď Singapur), sa ešte nemusí dopracovať ku gradácii základných práv a slobôd. Na druhej strane však drvivá väčšina štátov, ktoré si ctia ľudské práva, sa skôr či neskôr k vysokej úrovni ekonomického zabezpečenia dopracovala. To isté platí pre každého občana. Na svojich morálnych zásadách a obhajobe svojich práv musí občan trvať a vtedy sa v normálne fungujúcom štáte dopracuje aj k zabezpečeniu svojich potrieb. Opačný postoj je nezdravý a choré postoje nikdy nevytvoria zdravú spoločnosť. Z tohto pohľadu však nie veľmi optimisticky vyznieva bilancia dodržiavania Listiny ľudských práv a slobôd garantovaných Ústavou SR. Len samotná vláda predložila zákony a nariadenia, ktoré v devätnástich prípadoch po rozhodnutí Ústavného súdu nie sú v súlade s ústavou. Tu mi prichádza na um výrok indického filozofa R. Targeho: "Moje skúsenosti ma vedú k tomu, že sa nesmieme báť zlého až tak, ako sa musíme obávať tyranských pokusov vytvoriť dobré." Vrcholom nedodržiavania zákonov právneho štátu je nerešpektovanie rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré je konečné a nie je možné proti nemu podať opravný prostriedok. Tento fakt síce znesie prázdna peňaženka, ale chce to silný žalúdok. Je nemysliteľné, aby sa k výkladu ústavy v zdôvodnení rozsudku vyjadroval Najvyšší súd, lebo to vedie k faktickému dvojvládiu. Pri uplatňovaní zdanlivo malicherných práv prichádzajú radoví občania do styku s nehoráznou aroganciou osôb, ktoré majú bdieť nad ich dodržiavaním. Ani tá najmenšia maličkosť, na ktorú máme právo však nesmie zostať odmietnutá a my si ju musíme vedieť obhájiť. To však chce výchovu k právnemu povedomiu, lebo len vnútorne silný jednotlivec dokáže byť v súčasnom svete úspešný.