WASHINGTON (REUTERS) - Necelých 20 rokov po tom, čo sa 52 Američanov stalo rukojemníkmi v Teheráne, Washington zareagoval opatrne na výzvu iránskeho prezidenta Mohammeda Chatámího k dialógu medzi Američanmi a Iránčanmi. Americké ministerstvo zahraničia vydalo vyhlásenie, v ktorom sa píše, že Chatámího historický príhovor k americkému ľudu nešiel dosť ďaleko a trvá na priamych rozhovoroch medzi oboma vládami. Zákonodarcovia vyhlásili, že iba neradi zrušia sankcie voči islamistickému režimu, ak Irán nepreukáže dobrú vôľu. Iránske hnutie odporu varovalo, že Chatámího slová, súčasť 45-minútového interview na CNN, signalizujú "eskalujúcu krízu" medzi jeho umiernenými názormi a fundamentalistickými duchovnými, ktorí vedú Irán od r. 1979. Chatámího dobre pripravená reč nastolila mnohé otázky, ktoré však zostali nezodpovedané. Spojené štáty v r. 1980 prerušili diplomatické vzťahy s Iránom a zmrazili iránske majetky. Chatámí naliehal na dialóg medzi Američanmi a Iránčanmi a volal po "škáre v múre nedôvery" medzi oboma štátmi, hoci vyhlásil, že je ešte priskoro na formálne vzťahy s Washingtonom. Zavrhol terorizmus, no oznámil, že boj ľudu za oslobodenie nepredstavuje terorizmus, a takmer sa ospravedlnil za zajatie zamestnancov americkej ambasády v Teheráne v r. 1979. Biely dom oficiálne nereagoval. Hovorca ministerstva zahraničia James Rubin poznamenal, že bezprostredné zlepšenie americko-iránskych vzťahov "nezávisí od toho, čo vláda Iránu hovorí, ale od toho, čo robí". Washington má záujem o dialóg s Iránom za predpokladu, že Teherán je ochotný debatovať o svojej údajnej podpore terorizmu a získavaní zbraní hromadného ničenia a o svojej opozícii voči mierovým krokom na Blízkom východe.