Zajtra sa pôjde Veľkofatranská biela stopa *POZVÁNKA NA VÝLET

Aj keď v týchto dňoch nie sú práve najvhodnejšie podmienky na lyžiarsku turistiku, nemôže to byť dôvod, pre ktorý by sa nedali uskutočniť plánované podujatia. Hoci aj ako pešie túry. Podľa informácií Štefana Hudáka, predsedu I. klubu turistov Diviaky, sa takto pôjde už XIII. ročník prechodu Veľkofatranská biela stopa. Zraz účastníkov je zajtra o 7. h na železničnej stanici v Dolnom Harmanci, po príchode osobného vlaku od Vrútok. Ide o tradičný prechod, ktorý sa začína vstupom do úzkej, 12 km dlhej Bystrickej doliny (odstupujúcej z Harmaneckej doliny), ktorá vedie najskôr pod svahmi Japeňa a neskôr Úplazu a Malej Krížnej k horskému hotelu pod Kráľovou studňou. Na Kráľovej studni sa križujú turistické trasy južnej časti Veľkej Fatry. Schádza sem od Krížnej hrebeňová trasa jej ramenom, a vychádzajú chodníky z Gaderskej či Blatnickej doliny, alebo od Tureckej či Harmanca. Meno má po silných prameňoch vo výške 1384 metrov v blízkosti Kráľovej skaly. Tu, vo výške okolo 1300 metrov, je najvyšší bod výstupu, potom nasleduje zostup Žarnovickou dolinou. Tá vytvára najjužnejší systém dolín na turčianskom okraji Veľkej Fatry. Jednou z jej vetiev, ktorá smeruje pod Smrekov, dolinou Kostolec s bralnatými dolomitovými útvarmi, vedie žltou značkou zostup od Kráľovej studne. Po prechode tiesňavou sa pripojí modrá značka zo skalnatej doliny Rožková, žltou značkou sa schádza do Turčianskych Teplíc. Dĺžka túry je 30 km s prevýšením 1000 metrov, preto je potrebný aj zodpovedajúci výstroj. Podľa informácií organizátorov ani vo vysokých polohách v záveroch dolín nie je dosť snehu na možnosť lyžiarskeho prechodu. Zaujímavá nie je len príroda, ktorou trasa prechodu vedie, ale aj história. Dolný Harmanec bolo doložený ako banská osada už v roku 1540, vznikol okolo huty na meď, ktorú vybudovali banskobystrickí ťažiari. Po roku 1496 tu založila novú hutu thurzovsko-fuggerovská spoločnosť. Z Tajova do Harmanca a do Turca viedla tzv. medená cesta, po ktorej vozili na striebro bohatú meď do Krakova. Baníčenie v okolí obce zaniklo koncom 18. storočia. S novodobou históriou odboja voči fašizmu je tento kraj spojený z čias SNP, o čom svedčia viaceré pamätníky aj na trase prechodu.