Od roku 1992, keď vláda zrušila parlamentné voľby hroziace víťazstvom radikálneho Islamského frontu spásy (FIS), sa v Alžírsku stali obeťami krvavých masakier desaťtisíce civilistov. Najkrvavejším mesiacom je každý rok pôstny mesiac ramadán - pamiatka na zjavenie koránu, svätej knihy islamu, prorokovi Mohamedovi, keď si moslimovia odriekajú jedlo, nápoje, fajčenie a sex na znak obety a očisty. Ani tohtoročný ramadán nie je výnimkou a už na jeho prahu (31. decembra 1997) bolo brutálne zavraždených 412 vidiečanov. Hoci alžírska vláda oznámila smrť iba 78 ľudí, alžírsky denník Liberté (Sloboda) hovorí o 412 obetiach v štyroch dedinách, ktoré napadlo niekoľko skupín ozbrojencov. Tí celú noc neúnavne podrezávali hrdlá, odtínali hlavy, mrzačili sekerami a malé deti hádzali o múry domov, aby ich tak zabili. A pri tom všetkom s vážnou tvárou "božích bojovníkov" tzv. svätej vojny za islamskú čistotu krajiny obhajujú svoje konanie argumentom, že svoje obete posielajú do raja. Slabá to útecha pre nevinných mŕtvych!
Hoci sa k zodpovednosti za masakry nikto neprihlásil, je viac ako isté, že ich má na svedomí najnásilnejšia vzbúrenecká frakcia v Alžírsku, Ozbrojená islamská skupina (GIA). Alžírčania sa postia ešte len ôsmy deň, no počet zavraždených už prekročil "magickú" päťstovku. "Šance" na prekonanie rekordu boli o to väčšie, že na krvavom javisku pribudli ďalší krvilační herci. Popri bezpečnostných silách a islamských teroristoch sa do besnenia púšťajú aj civilné milície (polovojenské zložky).
Svet však zostáva nečinný. Európa čaká so založenými rukami a bývalý kolonizátor Francúzsko akoby rezignoval. A aj prezident Lamín Ziruál má "samozviazané" ruky, či skôr je absolútne neschopný postarať sa o demokraciu vo svojej krajine. A pretože nezvláda ani situáciu v mocenskom zákulisí, sústreďuje sa už len na udržanie vlastnej moci.
Alžírske zverstvá desia celý svet. Pre boj medzi vládou a civilnými milíciami na jednej a moslimskými extrémistami na druhej strane, pričom si všetci muníciu vystrieľavajú na tých tretích, teda nevinných civilistoch, ktorí jednoducho nemajú na výber, iba zomrieť, sa nedá nájsť skutočne žiadne, ani to najmenšie ospravedlnenie. Únik z krvavých masakier v Alžírsku sa zdá byť málo pravdepodobný a čoraz nemožnejší. Všetko toto zabíjanie, ktoré nemá kto trestať a niet ani tých, čo by mali byť potrestaní, má korene v zrušených parlamentných voľbách z roku 1992 a tam je možno jediné východisko z tejto situácie. Len vláda môže urobiť prvý a rozhodujúci krok legalizáciou všetkých strán (vrátane tých nenásilných), akou je napríklad FIS. Len vláda by dokázala aspoň čiastočne očistiť krajinu od toľkej krvi a zastaviť to nezmyselné vraždenie nevinných mužov, žien a detí...
Autor: MILAN BUNO
