Britská rada v spolupráci s Európskym inštitútom svetoznámej London School of Economics and Political Sciences (LSE) zorganizovala v poslednom predvianočnom týždni medzinárodný seminár pod názvom "Európska únia a poriadok nového sveta". Na seminári pre vybraných odborníkov z 10 asociovaných krajín strednej Európy sa zúčastnil i Prof. MUDr. Juraj Švec, DrSc., riaditeľ Centra európskych štúdií Univerzity Komenského a poslanec NR SR za Demokratickú úniu.
Seminár pripravili ako diskusné fórum s čelnými predstaviteľmi Európskej komisie v Bruseli a ďalšími odborníkmi. Hovorilo sa tu o najaktuálnejších témach súčasného vývoja Európskej únie a jej vnútornej reštrukturalizácie, s ohľadom na proces jej rozširovania smerom na východ. Normatívna štruktúra EÚ, opierajúca sa o dohovory (treaties) a ich realizáciu v orgánoch EÚ, sa pripravuje zavádzať zmeny funkcie a kompetencií rozhodovacích orgánov a grémií, súvisiace s postupným rozširovaním EÚ o krajiny stredozápadnej a stredovýchodnej Európy. Mení sa i prístup k štrukturálnym fondom. V súčasnosti z týchto fondov najviac získava Španielsko, Portugalsko a Grécko. Dôvodmi na pridelenie týchto prostriedkov sú kompenzácie v pôdohospodárstve, vyrovnávanie nižšej efektivity ekonomiky, vyššia miera nezamestnanosti, presuny pracovných síl, podpora mládeže a iné.
Pre asociované krajiny - Poľsko, Maďarsko, Českú republiku, Slovinsko a Estónsko - sa pripravuje prístup k štrukturálnym fondom ešte pred prijatím do EÚ. V rokoch 2000 až 2006 sa počíta s investíciou štrukturálneho fondu do procesu integrácie vo výške 38 miliárd ECU (t. j. 43 miliárd USD, resp. 1462 miliárd Sk)! Politika ekonomického rozvoja EÚ prechádza "intelektuálnou revolúciou" od tzv. cyklickej formy k pružnejším formám, ktoré rešpektujú zmeny spoločného trhu, dopad zavádzanej menovej únie, fiskálnej politiky a daňového režimu. Nový ekonomický model sa opiera o ochranu spoločného trhu a sociálnej spravodlivosti občanov (ochrana spotrebiteľov, daňové systémy). Vývoj smeruje k pružnejším systémom. Komerčná politika sa zameriava na dva aspekty - obchod a investície (od roku 1980 vzrástli zahraničné investície do krajín EÚ o viac ako 40 percent). V súčasnosti 15 krajín EÚ pokrýva 21 % svetového obchodu a 37 % svetového finančného kapitálu. EÚ dnes reprezentuje 38 % hrubého domáceho produktu členských krajín OECD (USA 32 %, Japonsko 20 %). Spoločný trh slúži 370 miliónom bohatých a náročných konzumentov. V roku 1998 odštartujú ďalšie integračné kroky, populácia EÚ postupne vzrastie o 20 %, hrubý domáci produkt o ďalších 5 %. Do konca tohto roka sa uskutoční liberalizácia telekomunikačných služieb a zásobovania zemným plynom, ako aj rozsiahly proces privatizácie poštových služieb (Nemecko), telekomunikácií (Francúzsko, Dánsko, Turecko a Estónsko), bankového sektora (v Taliansku) a pod. Integračný proces otvorí novým firmám cestu do nových výrobných združení (joint ventures), ponuka a dopyt budú využívať on-line systémy elektronickej komunikácie, zvýši sa konkurencieschopnosť EÚ voči USA a Japonsku (najmä po zavedení menovej únie, keď sa euro stane globálnou menou). Odborníci nezamlčovali ani riziká predpokladaného vývoja EÚ - problémy rozhodovacích procesov v grémiách, uplatňovanie práva veta zo strany pridružených krajín, počty a kompetencie komisárov v EC, potrebu zvýšených finančných kompenzácií v poľnohospodárstve, problémy v tarifnej politike a iné.
V komplexnom pohľade sa EÚ javí ako stabilná, ekonomicky prosperujúca a vyvážená medzinárodná organizácia. Má jasne stanovené perspektívy vývoja: rastúcu prosperitu členských štátov a zabezpečené občianske i sociálne práva ich občanov. Z hľadiska očakávaného demokratického vývoja, prosperity, suverenity a bezpečnosti je jedinou alternatívou pre krajiny strednej a východnej Európy. EÚ je sociálne silná svojimi principiálnymi dohovormi a chartami, ekonomicky stabilná svojou pružnou trhovou ekonomikou, spoločným trhom, menovou stabilitou a konkurencieschopnosťou v rámci globálnej ekonomiky.
V záverečnom slove prof. Juraj Švec za všetkých účastníkov vyjadril uspokojenie so závermi luxemburského summitu, ktorý rešpektoval Chartu EÚ a ňou definované právo každej krajiny, ktorá sa uchádza o členstvo v EÚ, aby bola prizvaná na vstupné rozhovory. I keď naša krajina nebola medzi prvými šiestimi "vyvolenými", pootvorené dvere dávajú Slovensku nádej, že zmena politickej klímy umožní prijať a realizovať odporúčania Európskej komisie a Európskeho parlamentu, a tak zabezpečiť prosperitu a pokojnú demokratickú budúcnosť novým generáciám.
