Vo vašom denníku bol zverejnený celostránkový príspevok J. Karáska pod názvom "Nájdeme pri Kopčanoch slovenskú Tróju?", ktorý evokuje dnešnú vládnu garnitúru na uvoľnenie finančných prostriedkov na komplexný výskum sakrálneho objektu a jeho adekvátnej pamiatkovej prezentácie. Je mi ľúto, že ste neuverejnili môj príspevok "Bieda pretrpených dejín", ktorý som do SME zaslal ešte koncom júna m. r. Reagoval som v ňom na vyhodených 5 miliónov korún na drevenú maketu devínskeho kostola s expozíciou najstarších písomných dokumentov, čo bolo verejnosti sprístupnené 20. júna 97 pod názvom "Napísané zostáva". Odsúdil som všetky gigantománie, prezrádzajúce úbohosť nášho vedomia, na ktorú minister kultúry vynakladá obrovské financie, pritom pamiatky hynú, múzeá a galérie živoria a nehovoriac o prírastkoch v našich knižných fondoch. Týmto príspevkom chcete jednak vyprovokovať kultúrnu verejnosť, nie však najvhodnejším spôsobom. Nakoľko objekt v Kopčanoch poznám a zúčastnil som sa komisionálneho jednania dňa 21.mája 1996, kde moje stanovisko je písomne zápisnične podchytené, a to k datovaniu objektu i jeho funkčnému významu. Varoval som, aby sme predčasnými závermi nebalamutili širokú verejnosť, čo sa dnes už stalo. Kostolík nie je veľkomoravský a hypotézy okolo nartexu i patrocínia sv. Margity Antiochijskej treba dať do pravého dobového svetla, samozrejme s vykonaním riadneho výskumu. Tak to odporúčali účastníci komisie. Kostolík vznikol najskôr len na prelome 12. a 13. stor., prípadne v prvej tretine 13. storočia. Užitočnejšie by bolo zverejniť fakt, že na drevené makety kostola boli vyhodené obrovské peniaze, z ktorých si komisár výstavy i jeho miništranti výstavy dobre naložili do vlastných vrecák. Prepáčte moju otvorenosť, ale ak sa chceme dostať ďalej, nuž nie spôsobom hľadania "slovenskej Tróje".
Autor: Michal Slivka, Bratislava
