Mladá generácia Európskej nukleárnej spoločnosti vyzvala vo svojom článku "O potrebe jadrovej energie v budúcnosti" k dialógu. V príspevku je niekoľkokrát použité slovné spojenie "emotívna inteligencia".Táto fráza je typická pre tých, ktorí sa dali na public relations, teda vedia, ako najúčinnejšie presadiť svoje záujmy na trhu. Mimochodom, je zvláštne, ako dokonale bol článok načasovaný. Vyšiel presne v čase, keď rakúsky kancelár Viktor Klima odrazu nepochopiteľne ustúpil nášmu premiérovi v otázkach, týkajúcich sa jadrových elektrární Jaslovské Bohunice a Mochovce, ktoré boli doteraz najcitlivejším bodom rakúsko-slovenských vzťahov. Každý, kto má aspoň predstavu o fungovaní života na Zemi, vie, že vačšina organických druhov a ekosystémov je závislá na energii Slnka. Nie žeby evolúcia nedokázala vyvinúť organizmy a ekosystémy, ktoré by čerpali energiu z jadra atómov. Evolúcia sa zamerala na slnečnú energiu z jednoduchého dôvodu - je to jediný kontinuálny, nevyčerpateľný a voľne prístupný zdroj energie. Preto evolúcia vytvorila fotosyntézu, a nie jadrový reaktor. Proti využitiu jadrovej energie by bolo možné uviesť stovky emotívnych aj inteligentných argumentov. Náhodne vyberám jediný. Pokiaľ by sa nevyčísliteľné sumy, ktoré investujú vlády celého sveta do výskumu v oblasti jadrovej energie, venovali na výskum využitia energie slnečnej, potom by svet vyzeral úplne ináč. Veľké jadrové elektrárne, podobne ako veľké vodné diela, vyhovujú centralizovanej spoločnosti, ktorá je ľahko manipulovateľná. Preto je na mieste otázka z rímskeho práva - komu to prospeje.
Autor: Dr. Ing. ŠTEFAN SZABÓ, Košice