"Najradšej mám preklady, ktoré sú ťažké," povedal SME Blahoslav Hečko. Nestorovi slovenských prekladateľov v piatok zapožičal prezident republiky Pribinov kríž prvej triedy za celoživotné prekladateľské dielo. "Ľahké preklady, to akoby ste stále jedli to isté jedlo," dodáva B. Hečko, ktorý si na preklady vyberal diela komediálne a satirické, kde sú, ako hovorí, okrem normálnych slov aj ťažké veci, veľa "slovných hier, pri ktorých preklade sa overuje schopnosť jazyka". Či už Balzacove Rozmarné poviedky, Goldoniho komédie či Boccacciov Dekameron. A ako tvrdí B. Hečko, slovenčina dnes patrí k najvypracovanejším jazykom na svete, ktorý sa svojou ľubozvučnosťou radí hneď za taliančinu. "Slovenčina dnes nekapituluje pred nijakým tvrdým prekladateľským orieškom." Blahoslav Hečko, ktorý plynule rozpráva piatimi jazykmi a bez slovníka číta v šestnástich, by rád do slovenčiny preložil román Francoisa Rabelaisa Gargantua a Pantagruel. Lebo národ je vtedy národom, ak má preložených jedenásť základných svetových diel. "My to všetko máme, len jedno nám chýba." Do tejto náročnej práce by sa však pustil, ak by mal vytvorené podmienky - zaručený honorár. "Je to práca na rok," vysvetľuje B. Hečko, ktorého najobľúbenejšou knihou je Rollandov román Dobrý človek ešte žije. Vo francúzštine si ho nosí na cesty a číta ako bibliu. "Existujú aj slovenské preklady, ale preložil by som ho inak," dodáva prekladateľ, ktorý v súčasnosti píše kroniku svojho života. "Nebude to celkom román, nebude to ani suchá kronika, bude s beletristickými prvkami, lebo to sa u nás lepšie číta." Na margo vysokého štátneho vyznamenania Blahoslav Hečko vraví, že prekladu sa venuje vyše päťdesiat rokov, ale s tým nikdy nerátal, a dodáva latinskú múdrosť: Vita brevis - ars longa. Život je krátky, umenie je dlhé.