V to neskoré sobotné májové popoludnie boli medailové túžby slovenskej vzpieračskej výpravy na európskom šampionáte v slovinskej Rijeke najprv len nesmelým snom, po pokusoch 23-ročného vojaka Dukly Trenčín Martina Tešoviča sa však za pár hodín premenili na slastnú realitu. Striebro v nadhode v kategórii do 99 kg výkonom 210 kg a bronz v dvojboji za 377,5 kg boli po Antonovi Baraniakovi a Milošovi Čiernikovi na ME v Katoviciach v roku 1985 prvými európskymi kovmi pre Slováka. Tešil sa aj Martin, rodák z Bratislavy, v nadhode - v jeho parádnej disciplíne však mal aj na zlato a nebyť zlyhania techniky mohol byť prvý. Znamenie platnosti pokusu dávajú rozhodcovia rozsvietením bieleho svetielka a zvukom. Pri jeho pokuse na 215 kg, ktorý by stačil na zlato, prostredný rozhodca namiesto toho, aby dal znamenie platnosti gestom, naďalej zúfalo stláčal nefungujúce tlačítko potvrdzujúce platný pokus. Kým sa však stihol spamätať, Martina činka prevážila dozadu a platný pokus mu neuznali. Sklamanie bolo značné, tvrdohlavého chlapca, na ktorého sa vraj v každej situácii dá spoľahnúť, to však nezlomilo. Práve naopak. Neustále myslel len na činky. Lákala ho bájna hranica 400 kíl v dvojboji i šanca uspieť na decembrových majstrovstách sveta v Thajsku. Napriek výborným výsledkom v Rijeke mu málokto veril, Martin však z ďalekej Ázie doviezol do vlasti tri zlaté medaily i osobný rekord 400 kg. "Čakali sme medailu, ale len v nadhode a už vonkoncom nie zlatú. Keď však už v trhu, ktorý nie je jeho silnou disciplínou, získal zlato, vedeli sme, že je to na dobrej ceste. V nadhode len potvrdil svoju superformu a bola z toho zákonite aj zlatá v dvojboji. Výkonom 400 kg. Jednoducho fantastické. Trojnásobného majstra sveta Slovensko vo vzpieraní ešte nikdy nemalo," jasal po návrate zo šampionátu prezident Slovenského zväzu vzpierania Karol Gumán. Veľký podiel na skvelom úspechu Tešoviča má podľa jeho slov aj Martinov osobný tréner Juraj Gubala. "Vďaka nemu sa dokázal rapídne zlepšiť v trhu a titul majstra sveta bol na svete." Šťastný víťaz už uzávierku ankety Klubu športových redaktorov o najlepšieho športovca roka nestihol, inkasoval však od organizátorov mimoriadnu cenu a rovnakú prémiu ako víťaz Michal Martikán. I to dokazuje, že Martinov výkon neupadol do zabudnutia. Objav roka skromne priznal, že aj napriek trojnásobnému titulu svetového šampióna vie, že má rezervy. "Najmä v svalovej hmote a do olympiády v Sydney, ktorá je mojím ďalším veľkým cieľom, by som ich rád odstránil," dodal M. Tešovič. Nedôstojné podmienky na prípravu ho vraj donútili zamyslieť sa nad zmenou reprezentačného dresu, slovenský šport by si však taký talent, akým Martin nesporne je, nemal nechať prepadnúť cez prsty. Martin je totiž profesionál, o čom svedčí aj jeho osobné vzpieračské krédo. " Neuspokojujú ma ľahké víťazstvá. Vzpieram preto, lebo ma to baví a aby som zo seba dostal maximum, lebo to by mal byť cieľ každého človeka."