Ako filmová kólia Lassie - slovami skladateľa, textára a klávesistu Martina Němca - sa vrátila na hudobnú scénu pražská skupina Precedens, ktorá v rozličných obmenách, časových úsekoch i žánrových polohách funguje od roku 1982. Vždy bola spätá s menami sólových interpretov Jana Saharu Hedla a Báry Basikovej, ktorých hlasy sa spolu stretli už v roku 1984 na legendárnej nahrávke Co nám zbejvá (oficiálne vydanej pod hlavičkou Praprecedens pred siedmimi rokmi) a ktorí potom samostatne vytvorili dve najväčšie kapitoly existencie Precedensu. Basiková s ním, paralelne účinkujúc v Stromboli, nahrala trojicu najznámejších albumov Doba ledová, Věž z písku a Pompeje. Němec potom z kapely urobil Basic Beat a z Basikovej sa stala interpretka vlastných albumov i coververzií hitov zo 60. rokov, až Precedens definitívne opustila. "Rozchod s ňou bol toho druhu, ktorý sa mi nepáči. Odišla a dočítal som sa o tom v tlači. Mali sme rozpracované viaceré projekty, ponuky na 75 zmluvne zabezpečených koncertov, a kapelu to na istý čas ochromilo. Je úplne legitímne, že ľudia sa schádzajú a rozchádzajú, a myslím si, že sme toho spolu urobili toľko, že nebol dôvod, prečo by to každý nemohol skúsiť inak. Ale mala to byť dohoda, nie liečba šokom," vraví pre SME líder skupiny Martin Němec, ktorý sa vtedy po dlhých rokoch vrátil k svojej pôvodnej profesii - maľovaniu, ktoré vyštudoval na pražskej AVU. "Mával som i chute značku Precedens pochovať a mal som aj pre nový projekt vymyslený názov Sirény z Titanu. Zdalo sa mi, že Precedens už prešiel toľkými metamorfózami, že prestáva byť pre poslucháča čitateľný." Etapa s Hedlom, ktorá priniesla ďalšie dva albumy, ho o potrebe novej tváre iba presvedčila. "Keď sme pred dvoma rokmi urobili album Šílený pondělí a pri Saharovom mene bolo malým písmom uvedené, že ho sprevádza Precedens, začal som uvažovať o autorskom projekte, ktorý by sa zameral na tvrdší bigbít. Saharove záhadné texty čoraz viac smerovali k tomu, žeby im stačil sprievod španielky a violončela. Od bigbítu sa to začalo dosť vzďaľovať. Tak sme sa rozišli a prišiel čas na nový projekt," spomína Němec, postavený pred úlohu pokúsiť sa o skupinu aj bez speváckych hviezd. Rátať mohol s viacerými svojimi dlhoročnými spoluhráčmi - basgitaristom Petrom Kohutom, klávesistom Pavlom Nedomom i bubeníkom Miroslavom Turkom. Konečnú osemčlennú zostavu mu pomohol dotvoriť muzikál Dracula, kde vokalistka Markéta Lipšová našla nového sólového speváka Petra Kolářa, bubeník Turek gitaristu Ivana Koreného a všetci spoločne druhú zboristku Sany Skopalovú. Na dva mesiace sa riskantne na vlastné náklady pobrali do štúdia a štyri pobočky svetových vydavateľstiev dostali vlani hotovú nahrávku. Zmluva na tri albumy počas piatich rokov, spolu s ponukou vydať aj sólový projekt Petra Kolářa, prišla z firmy Warner Music a album La La Lá bol na svete. Prvý singel dostal názov Horký odpoledne a v pražských rádiách sa vypracoval na jednu z najhranejších piesní.
Rocková hudba Precedensu nebola nikdy jednoduchá. Klasická rovina sa preplietala s vrstevnatými vokálmi a tajomná majestátnosť zabŕdala do scénickej, až filmovej oblasti. Pompézne nálady symbolicky gradovali na albume Pompeje, no Martin Němec - ako autor hudby k divadelným predstaveniam Archa bláznů a Giro di vita, k filmu Don Gio či k televíznym cyklom spoločnosti Febio - ich s odstupom času hodnotí veľmi triezvo. "Už by som nerád pchal svoje ambície z filmovej a scénickej hudby do bigbítu. Snažím sa tieto svety nemiešať. Určité veci sú síce v človeku a ak svoju prácu robí úprimne, vyliezajú na povrch, ale záleží iba na poslucháčovi, či to pociťuje ako príjemné a originálne, alebo nie. V poslednej fáze so Saharom som mal pocit, že sa míňame s publikom a začíname hrať pre úzku skupinu intelektuálov. Bigbítová muzika má byť otvorená, priamočiara a má dochádzať ku komunikácii s publikom. Tá sa pomaly vytrácala, všetko bolo veľmi prešpekulované," hovorí. Nový materiál sa teda pokúsil poňať údernejšie a v tvrdšom duchu, s oporou v silnom rockovom cítení Petra Kolářa, ktorého hlas vie splniť Němcove vysoké technické nároky. Široké viacvokálové polohy albumu občas pripomenú presýtené farby Franka Zappu. Až sa zdá, že ich osobitá avantgardná schéma by mohla byť v rozpore s Němcovým tvrdením o potrebe dosahovať výraznú komunikáciu s poslucháčom. "Samozrejme, nikdy nemám istotu, že moja hudba ľudí osloví. Ale čím viac by som kalkuloval a triafal sa presne do terča, mohol by som dospieť k tomu, že by som strieľal do vzduchu, lebo toto nie je matematická úloha. Preto robím skôr intuitívne a pesničky spracúvam tak, ako mi napadajú. Mám šťastie, že ľudia v kapele do toho ešte vnesú veľa zo svojich osobností," dodáva Martin Němec.
FOTO: Zakladateľ a vedúci skupiny Precedens Martin Němec (vľavo) a jej nový sólový spevák Petr Kolář.
Autor: DALIBOR HLADÍK, FOTO - DAVID KRAUS
