Úzka rozsadlina je pokrytá snehom, Konstantinos Koliakis, vybavený ďalekohľadom, kontroluje terén zo skalnatého vrcholka. Je spokojný: "Sú to tie najlepšie podmienky, dobrá viditeľnosť a na snehu zostane zachovaná každá stopa." Koliakis a jeho muži sa považujú za lovcov. Ich korisťou sú utečenci z Albánska. Dnes má policajný šéf gréckeho pohraničného okresu Ioannina ľahkú úlohu, napísala agentúra APA.
Po zrútení pyramídových hier vlani na jar a nasledujúcich nepokojoch - vládne na juhu Albánska ešte stále anarchia. Hranica je vzdialená len šesť kilometrov a denne sa len na tomto 50-kilometrovom úseku až stovka ľudí odváži utiecť z chudobinca Európy na zlatý Západ, ktorý pre nich začína v Grécku. Približne dvom tretinám z nich sa to podľa Koliakisových odhadov podarí, zvyšok je vrátený do Albánska.
Táto roklina je jednou z najobľúbenejších ciest ilegálnych utečencov, ubezpečuje policajný šéf. Hliadkuje tu už dve hodiny, niekto ale zaiste príde, o tom je presvedčený. Albánska mafia väčšinou posiela "predvoj", jedného muža, ktorý značkuje cestu pre hlavnú skupinu. Ilegálny prechod hraníc väčšinou netrestajú a obchody prevádzačov sú takmer bez rizika. Koliakis so svojimi mužmi je ale napriek tomu vysoko motivovaný, ide predsa o to - dokázať účinnosť gréckej ochrany hraníc.
Obyvatelia Ktismaty, dediny vzdialenej len 200 metrov od grécko-albánskej štátnej hranice, už ale vieru v policajnú ochranu stratili. Muži z obce, kde žije okolo 200 obyvateľov, organizujú vojnovú poradu v miestnej taverne. Prepadnutia neustávajú. V lete Albánci uniesli cez hranicu dokonca roľníka zo susedstva a prepustili ho až po 15-tich dňoch a bolo treba zaplatiť v prepočte asi 60 000 korún. Od tých čias chodia tunajší muži sami hliadkovať, proti ťažko ozbrojeným bandám však so svojimi vidlami a sekerami veľa nevykonajú.
Policajti sa na úzkej cestičke konečne dočkali "úlovku". Tmavý bod, objavený na snehu, ich uviedol do horúčkovitej činnosti - pred hlavňami odistených zbraní si nakoniec pokľakol na cestičke v rokline mladý Albánec, trasúci sa na celom tele.
Je to malý úlovok. Utečenec je príliš ľahko oblečený, celkom vyčerpaný a má slzy v očiach. Z vreca, ktoré niesol na chrbte, vysypali Koliakisovi muži len zvyšky chleba a pár kúskov starého oblečenia. Tak teda - žiadna banda, žiadna mafia, usudzuje policajný šéf, "tí sú prefíkanejší". V policajnom džípe žobre Albánec lámanou gréčtinou, aby ho nechali ísť. Pochádza vraj z Fieru v strednom Albánsku, má za sebou niekoľko dní cesty a doma stratil všetko - nemá žiadnu budúcnosť.
Na druhý deň hrkoce zamrežovaný autobus do kopca k jedinému legálnemu hraničnému priechodu v tejto oblasti. Tentoraz vezie 20 mužov, medzi nimi aj mladíka z cestičky. Nálada je takmer veselá - noc vo väzení bola príjemná, bolo aj teplé jedlo. Od albánskej polície by sa také zaobchádzanie dalo ťažko očakávať. 18-ročný utečenec sa usmieva a vraví: "Na budúci raz to určite vyjde!"
Autor: ČTK/APA
