Spadol mi kameň zo srdca. Po sérii zlých správ v priebehu roka prišla aj dobrá. Dokonca dve. Pán premiér nám na televíznej obrazovke zvestoval, že vláda ukončila posledné zasadnutie piesňou: "Daj Boh šťastia tejto zemi a všetkým ľuďom v nej." Hlboko to na mňa zapôsobilo a ešte som nebol nikdy na svoju vládu taký hrdý. Dokonca ani pieseň "Už nikdy žiaden svár" so mnou tak nezatočila. Predpokladám, že ju spievali všetci členovia vlády a nik sa neulieval. Lebo len tak sa dá predpokladať, že ju Boh vyslyší a zošle tejto zemi konečne šťastie. Zišlo mi viacero vecí: že keď takto zbožne žiada šťastie pre všetkých, že s tou kupónkou to hádam nebolo myslené zle. Ba ani tie privatizačné úlety nie sú národnou tragédiou. Veď miliarda sem, miliarda tam. To sa prihodí hocikomu. No nie? Aká škoda, že táto správa neprišla o dva dni skôr, keď ľudia bohapusto hromžili v zástupoch pred IRB, beznádejne čakajúc na svoje korunky. A pritom stačilo tak málo, zaspievať si uvedenú pieseň a všetko by bolo inak. Lepšie. Keď je už reč o speve, ani protivládna STV sa nevyznamenáva. Aj teraz preukázala svoju nespoluprácu. Takmer zanedbala vládnu spievajúcu skupinu, ktorá, keď už by sa nepobila o popredné umiestnenie, aspoň by spievala naživo. Hoci aj mimo súťaže. Myslím si, že Rada pre vysielanie, by si mohla toho povšimnúť a siahnuť na krk nielen Markíze, ale aj STV. Keď už pre nič iné, tak pre tú sekeru. Druhou dobrou správou bolo, a to ešte potešiteľnejšou, keď mi pán Mečiar povedal (aj Vám), že pri voľbách vezmeme na "chvíľu" moc do vlastných rúk. Aj keď len na chvíľu, potešil som sa. Aspoň ju poťažkám ako na trhovisku melóny. Čiže, žiadne strachy o voľby, ako sa mi to snažia nabulikať opozičníci. A to len preto, že nevedia spievať. A ja už ju viem, komu dám svoj hlas. Ktože by ho dal tomu, kto nemá hlas. Veď kto nevie spievať, zabávať sa, ten nevie ani smútiť a plakať. To tvrdil už môj nežijúci sused, pijan na pohľadanie.
Autor: J. ŠKVARENINA, Nededovce
