Slovenská ekonomika sa v minulom roku dostala do formy. Obrat vo vývoji kľúčových makroekonomických indikátorov v uplynulých mesiacoch pochválili takmer všetky finančné autority sveta – Medzinárodný menový fond a Európska komisia. Ratingová agentúra Fitch označila Slovensko za „povzbudzujúci príbeh“. Politici si však povzbudenie pomýlili s vyjadrením spokojnosti. Na škodu veci.
Pred rokom brzda, dnes hlavný motor rastu
Za najvýznamnejšiu zmenu v predchádzajúcich mesiacoch možno považovať zmenu v štruktúre rastu výkonnosti slovenskej ekonomiky. Hoci tempo jej rastu sa zatiaľ nedá porovnávať s výsledkami rokov 1995 až 1997, čísla zverejňované v uplynulom roku už neobsahujú „ekonomické inžinierstvo“ predchádzajúcej vlády, ktorá hospodársky rast zabezpečovala vlastnými zákazkami, financovanými z neúmerne drahých pôžičiek zo zahraničia. Dnes však analytici s plnou vážnosťou pripomínajú, že Slovensko sa stagnácii vyhlo len preto, že západné ekonomiky dokázali vďaka svojej konjunktúre absorbovať taký objem slovenského exportu, až sa vývoz stal v minulom roku najsilnejším motorom nášho hospodárskeho rastu. Paradoxom je, že len rok predtým bol práve slabý dopyt po slovenských tovaroch v zahraničí hlavnou brzdou ekonomického rastu SR.
Podľa posledných údajov Štatistického úradu stúpol hrubý domáci produkt Slovenska v treťom štvrťroku o 2,5 percenta. Odhliadnuc od toho, že ohlásené číslo je najvyššie od druhého štvrťroku 1999, dobrých správ je v ňom ukrytých viacero. Mesiace trvajúci prepad spotreby domácností a vlády sa začína definitívne spomaľovať, do formy sa dostávajú aj podniky. Objem investícií v ekonomike konečne rastie a na rozdiel od predchádzajúcich rokov už nie zásluhou megalomanských investičných projektov, ktorých výsledkom boli diaľnice zjazdné len v jednom prúde. Zlepšenie formy slovenského hospodárstva už pociťujú aj podniky. Spolu s finančnými inštitúciami za prvých deväť mesiacov minulého roku vytvorili hrubý zisk takmer 34 miliárd korún, čo v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku znamená nárast o viac ako 540 percent. Zisky pritom stúpajú nielen tým podnikom a inštitúciám, ktoré profitovali už predtým, no z červených do čiernych čísel sa dostáva stále väčší počet podnikateľských subjektov.
Úroky padajú, o úvery sa treba stále biť
Hoci štatistické čísla hovoria o výraznom zlepšení situácie v podnikovej sfére na Slovensku, komerčné banky sa na svojich klientov pozerajú s podstatne väčšou skepsou. Objem bankových úverov sa stále zmenšuje a vyhliadky na tento rok nedávajú veľký dôvod na optimizmus. Smolu majú najmä podniky, do ktorých si nenašiel cestu zahraničný kapitál. Okrem klasických rastových príležitostí pre firmy totiž zahraniční investori znamenajú v očiach komerčných bánk jedno veľké plus – vyššiu firemnú kultúru, keďže banky s nimi majú podstatne menej problémov ako s prevažnou väčšinou domácich podnikov. Silnú diferenciáciu bánk pri úverovaní ich klientov potvrdzujú aj údaje centrálnej banky, kde prevažnú časť minulého roku brali najlacnejšie úvery podniky so zahraničným kapitálom. V závere roka došlo ku kozmetickej zmene – prím hrá verejný sektor, je to však zásluha ministerstva financií, ktoré cenu na jeho prefinancovanie stiahlo počas niekoľkých mesiacov na jednocifernú úroveň.
Obchodná odysea ostane doménou roka 2000
Pokles domácej spotreby a efekt ekonomickej konjunktúry na západných trhoch v minulom roku najlepšie demonštrovali vývoj zahraničného obchodu. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, aj v uplynulých mesiacoch lámala obchodná bilancia SR rekordy, tentoraz však pozitívne. Ministerstvo financií si nenechalo ujsť príležitosť pravidelne informovať o rekordných tempách rastu vývozu, ktorého dynamika vysoko prevyšovala tempo rastu dovozov. Kľúčom k takémuto vývoju boli predovšetkým administratívne opatrenia vlády, ktoré na jednej strane zdražili ceny dovozov do ekonomiky (zavedením dovoznej prirážky), na druhej strane eliminovali domáci dopyt. Kým ešte v nedávnej minulosti dosahoval podiel deficitu obchodnej bilancie na HDP krajiny dvojciferné úrovne, realitou roku 2000 boli približne polovičné úrovne.
Obchodná odysea ostane s najväčšou pravdepodobnosťou doménou uplynulého roku. Do nasledujúcich mesiacov sa ekonómovia pozerajú s väčšou opatrnosťou a aj ich odhady sú podstatne vyššie. Spoločnými menovateľmi očakávania vyššieho deficitu zahraničného obchodu sú predovšetkým zvýšenie domáceho dopytu (ktorého oživenie podporí aj niekoľkomiliardová finančná injekcia z výplaty dlhopisov Fondu národného majetku) a dovozu technológií, ktoré by mali sprevádzať očakávaný prílev priamych zahraničných investícií.
