Za komunizmu sa tomu hovorilo princíp bieleho psa - v texte sa nachádzala formulácia, ktorá nemohla uniknúť pozorným očiam cenzora - avšak jej vyškrtnutím z textu sa cenzor upokojil a ponechal v texte iné, menej nápadné odlišnosti od straníckeho videnia sveta. Jednoducho aj vlk-cenzor bol sýty, aj ovca-autor bola celá.
Podobne je to aj na súčasnom Slovensku - sústredením pozornosti médií a verejnosti na jazykový zákon v parlamente prešiel bez veľkých výhrad a kriku napríklad zákon o cenách, slovami podpredsedu Demokratickej strany Ivana Mikloša "ďalší prejav leninského chápania štátu", keď štát vníma súčasná koalícia "len ako nástroj na presadzovanie svojich záujmov", pričom jej prekáža "slobodný trh so slobodnými nezávislými súkromnými subjektmi". (€itatelia Pop-perovej knihy "Otevřená společnost a její nepřátelé" by mohli povedať - "hegelovského" chápania štátu a svoj názor by pokojne podporili niekoľkými citátmi typu - "Obecně vzato, stát musí rozhodovat, co se má pokládat za objektivní pravdu".)
Popri návrhu štátneho rozpočtu má byť ďalšou ústrednou témou nadchádzajúcej schôdze NR SR (ne)ratifikácia slovensko-maďarskej zmluvy, ktorá môže zatieniť vo verejnosti niektoré iné problémy - týkajúce sa zníženého rozpočtu prezidentskej kancelárie, zvýšeného rozpočtu úradu vlády, ďalších kontrolných právomocí tohto úradu, použitia majetku FNM, použitia 500 mil. Sk z predaja investičných kupónov ako príjmu štátneho rozpočtu, opätovného zníženia vymeriavacieho základu, z ktorého sa vypočítava odvod štátu za zdravotné poistenie ekonomicky neaktívnych občanov (deti, dôchodcovia...), čím by zdravotníctvo malo dostať o 4 mld Sk menej...
Rozdiel medzi komunistickým a súčasným režimom je aj v tom, že ani zástupný problém (jazykový zákon, slovensko-maďarská zmluva) nie je bezvýznamný. €o majú spoločné, je, že oba uprednostňujú sústreďovanie moci a práv štátu pred plnením si jeho povinností.
