Visegrád nie je Brusel, radnica v Ostrave nie je socha slobody v New Yorku a maďarský iluzionista Richard Rafael nie je David Copperfield. Tridsaťtisíc divákov sa síce ohláseného zmiznutia hornej časti radničnej veže nedočkalo, zato však celkom úspešne zmizol maestro Rafael. No čo, stáva sa to aj v zabehanejších demokraciách a Ostraváci môžu byť radi, že R.R. nestrelil celú ich magistrálnu pýchu amíkom, ako to pred nejakým tým piatkom spravil ten chytrák s Karlštejnom.
Na Slovensku by sa také fiasko prihodiť nemohlo. Kúzlam a ilúziám sa dnes u nás darí, koľko ich len bolo tohto roku! €áry-máry fuk - a z televízie zmizli humoristi. Simsalabim - a v suverénnom podtatranskom vzduchu sa rozplynulo tri a pol milióna kupónových knižiek. Abrakadabra - a do kufra svojho auta sa prepadol Michal Kováč jr., aby sa z ničoho nič vynoril v Rakúsku. Stačí? Kdeže, show must go on, alebo ako sa v našom štátnom jazyku povie - ešte nepadla! Náš najväčší iluzionista sa pripravuje na svoje vrcholné číslo. Slováci a Slovenky, bratia a sestry, súdružky a súdruhovia, uvidíte, čo ste ešte nevideli - ústavné a demokratické zmiznutie prezidenta Slovenskej republiky z bratislavského hradu! Ceny vstupeniek mierne, deti a Stredoslováci polovica!
Podarí sa? Nepodarí sa? Tipovať sa neodvážia ani renomovaní prognostici. Vie sa akurát to, že prezident je príliš čerstvou sochou slobody a predseda cirkusu používa celkom iné triky ako David Copperfield.
Kúzelníci, iluzionisti, manipulátori, žongléri či falošní kartári majú dnes na Slovensku úspešnú sezónu. Neúnavne tiahnu vo svojich maringotkách od firmy BMW z mesta do mesta, od štadióna k športovej hale, a všade hrajú ten istý repertoár: prízemná akrobacia, chrlenie ohňa, vrhanie nožov. A medzitým klaunské výstupy nižšej cenovej skupiny. O publikum nie je núdza, veď vstup je voľný, pivo a párky zadarmo a občas sa dá v tombole vyhrať živé slovenské prasa, prípadne česká felícia.
Svojich usilovných učňov má u nás aj ďalší spektáklista známy pod umeleckým menom Christo. Tento veľký obaľovač pod desiatky hektárov striebrosivej látky ukryl celý berlínsky Reichstag. Zvládol to dosť rýchlo, no málokto vie, že mu trvalo celé roky, kým pre svoj zámer získal súhlas nemeckého spolkového snemu. To náš slovenský Antichristo získal súhlas slovenského parlamentu na všetky svoje triky za jedinú noc z 3. na 4. novembra, odvtedy sa jej hovorí "nos skrátenej demokracie" alebo "noc dlhých nosov". Bolo to práve pred rokom a od tej chvíle onen muž len balí a balí a balí Slovensko do akejsi odpornej hnedočervenej látky, ktorej farba i zápach sú nám dôverne známe. Aj jemu. Zdá sa, že mu už veľa nechýba, ešte trochu a môže začať sťahovať povrazy a viazať uzly.
Hľadíme na to v nemom úžase a obzeráme sa okolo seba. Kde je to dieťa, ktoré povedalo, že kráľ je nahý? Rýchlo ho nájdite, veď niekto musí vykríknuť, že Slovensko treba odbaliť skôr, než ho ten človek nechá zmiznúť.
