Štvrtok, 4. marec, 2021 | Meniny má KazimírKrížovkyKrížovky

Pravda je v očiach

Zakaždým, keď Pinocchio klamal, rástol mu jeho drevený nos. Každé klamstvo mu tak bolo vidieť rovno v tvári.


Pohľad termokamery: oči pravdovravného a oči klamára. FOTO – ČTK/AP



Podobne k tomu pristupujú aj mnohí rodičia. Skúšajú deťom nos, či nie je mäkký. Aj to má byť dôkazom klamstva.

Podľa posledných zistení vedcov pravdu skutočne možno hľadať v tvári. Nie je to však nos. Klamára prezradia oči. Keď nehovorí pravdu, nahrnie sa mu do okolia očí krv. Špeciálna termálna kamera to zachytí.

Vedci predpovedajú, že to môže byť zásadný prevrat v bezpečnosti leteckej dopravy. Niektorí však už teraz varujú, že kamera môže nepríjemne zmeniť celý svet. Ak si ju o pár rokov budeme totiž môcť kúpiť podobne jednoducho ako mobilný telefón, odzvoní aj každodenným príjemným klamstvám.

Skryť Vypnúť reklamu

Termokameru schopnú odhaliť klamára objavili vedci z renomovanej minnesotskej kliniky Mayo. Začiatkom roka svoj objav zverejnili v časopise Nature.

Klamára podľa tímu okolo doktora Jamesa Levina prezradí červenanie sa, ktoré voľné oko nezachytí. Kamera ale krv, ktorá sa nahrnie pri klamstve do kože v okolí očí, dokáže spoľahlivo zaznamenať. „Rumenec okolo previnilcových očí je termálnou známkou primitívneho návalu strachu, ktorý človeka zachváti, keď klame,“ tvrdí Levine.

Voda a oheň

Jeho kamera tak nerobí nič iné než ľudia už pred storočiami. Zistiť, čo je pravda a čo lož, sme totiž chceli vedieť odjakživa. V stredoveku sa s overovaním príliš nehrali. O pravde a klamstve rozhodovala skúška vodou, či ohňom. O skutočnej pravde, Boh. Človeka, ktorý bol čestný, chránil priamo Najvyšší.

Skryť Vypnúť reklamu

Nakoniec však ani najsvätejší nemali šancu. Podozrivý z luhania musel urobiť deväť krokov a pritom musel držať v rukách do červena rozpálené železo. Alebo musel prejsť po rozpálenom kove. Ak sa popálil, bol to dôkaz, že klamal. Vzápätí ho mohli obesiť alebo sťať.

Podobne optimistické to bolo aj s vodou: previnilca natlačili do vreca. To zaviazali a hodili do vody. Ak sa utopil, ukázalo sa, že bol vlastne nevinný. Ak však vyplával, dokázal, že klamal a popravili ho.

Ryža a detektor lži

Podstatne vedeckejšie k pravde pristupovali Číňania. Podľa týždenníka Newsweek mohol taký proces vyzerať asi takto:

„Voláte sa Ťjang?“ pýtajú sa porotcovia. Meno dobre poznajú a preto je to len skúšobná otázka.

„Áno,“ odpovedá Ťjang.

Hľadači pravdy mu podávajú zrnká ryže. Veľmi dobre si ich pred tým zrátali. Ťjang si ich musí strčiť do úst. Po troch sekundách ich má vypluť. Detailne opäť počítajú, koľko ich zostalo.

Skryť Vypnúť reklamu

„Ukradol si to kura?“ nasleduje druhá otázka.

„Nie.“

Sudcovia mu opäť podávajú dopredu spočítané množstvo zrniek ryže a on ich opäť musí po troch sekundách vypluť.

Ak po druhej otázke napočítajú viacej zrniek ako po prvej kontrolnej, vedia, že Ťjang klamal. Na vine je stres, ktorým prechádza človek obávajúci sa, že ho prichytia pri klamstve: z nervozity mu totiž vyschne v ústach a menej zrniek ryže sa mu tak prilepí na podnebie a jazyk.

Na podobnom princípe funguje aj dnešný detektor lži. Komplikovanejšie, presnejšie, ale rovnako. Hľadači pravdy len dôsledne skúmajú správanie sa podozrivého človeka.

Najuznávanejším prístrojom je polygraf. Ten zaznamenáva počas rozhovoru dýchanie, pulz, krvný tlak a elektrickú aktivitu pokožky, ktorá vzniká, keď sa človek potí. Zisťovanie pravdy polygrafom je relatívne úspešné, ale je tiež veľmi náročné.

Skryť Vypnúť reklamu

Podozrivému musia najskôr prečítať všetky otázky. Nikto totiž nemá záujem na tom, aby ho niektorá šokovala. To by mohlo zblázniť všetky krivky, ktoré z testu vychádzajú. Potom ho musia komplikovane napojiť na samotný prístroj. A až potom nasleduje samotné skúmanie. Najskôr, rovnako ako pri ryži, jednoduché – kontrolné. Neskôr tie zásadné. Všetky odpovede sa menia na množstvo kriviek.

Je po teste. Ale či podozrivý klamal, ešte stále nikto nevie. Skúsený odborník musí všetky výsledky dôsledne preskúmať. Až analýza môže odhaliť pravdu.

Jednoducho a rýchlo

To všetko by sa teraz mohlo skončiť. Termokamera klamára odhalí v priamom prenose. A ten ani len nemusí tušiť, že ho niekto testuje.

Práve preto vedci z kliniky Mayo navrhujú, aby sa ich objav využil na letiskách, či hraničných priechodoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Po teroristických útokoch z 11. septembra sa zdá, že ich ponuka nemohla byť lepšie načasovaná. Bezmocné otázky ako: Máte so sebou zbraň? Alebo: Balili ste si batožinu sami? by už mohli odpadnúť. Namiesto tipovania by mohli nastúpiť kamery a pozorný pohľad do očí každého cestujúceho.

„Existuje tu urgentná potreba technológií, ktoré by sa dali využiť na automatické a vysokospoľahlivé preverovanie indivíduí, ktoré chcú páchať terorizmus,“ napísal v časopise Nature James Levine a jeho kolegovia z kliniky Mayo.

Nespoľahlivé

Práve spoľahlivosť je ale podľa odborníkov problémom. Levine priznáva, že termokameru zatiaľ neotestovali na reprezentatívnom počte ľudí. Prvý test absolvovalo dvadsať dobrovoľníkov. Ôsmi z nich nožom bodli figurínu a okradli ju o dvadsať dolárov. Následne mali svoj čin pred kamerou poprieť.

Skryť Vypnúť reklamu

Druhá skupina ľudí o inscenovaných zločinoch nevedela. Obe skupiny sa premiešali. Vedci s termokamerou tak nevedeli, kto klame a kto nie. Termokamera odhalila 75 percent „zločincov“ (šesť z ôsmich) a až 90 percent zo skupiny „nevinných“ (jedenásť z dvanástich).Výsledky boli porovnateľné s klasickým polygrafom.

Aj napriek tomu sú však viacerí opatrní. „Je to sľubné,“ povedal BBC editor magazínu Aviation Security International, Philip Baum. „Ešte stále sa však nemôžeme spoliehať len na techniku. Najlepšou technológiou, ktorú máme k dispozícii, je naďalej ľudský mozog.“

Klamár oklame aj stroj

Odborníci spochybňujú aj detektor lži. Na internete nájdete desiatky stránok, ktoré vám ponúkajú detailné návody, ako detektor obalamutiť. Stačí vraj desaťminútová príprava.

Skryť Vypnúť reklamu

Polygraf skutočne nemá stopercentnú úspešnosť. Experti upozorňujú, že naozajstní klamári-profesionáli dokážu oklamať aj detektor. Podobné to môže byť aj s termokamerou. Expert na klasický polygraf David Lykken ale pre HealthScoutNews povedal, že jasnou výhodou termokamery je, že testujúci s podozrivým vôbec nemusí byť vo fyzickom kontakte.

Aj on však upozorňuje na nedostatky. Jedným je to, že skrytá kamera nemá šancu porovnať, ako vyzerajú oči podozrivého pár minút pred a pár minút po otázke.

Najväčší problém však Lykken vidí v niečom inom: „Ak vás obvinia zo zločinu, ste vinný a pýtajú sa vás, či ste to urobili, potom celkom prirodzene začne reagovať vaša nervová sústava. Budete nervózny, zvýši sa frekvencia vášho srdca, začnú sa vám potiť dlane, rozšíria sa vám zrenice a rovnako vám začne červenať tvár.“

Skryť Vypnúť reklamu

Problém je, že veľmi podobne sa budete správať aj keď ste nevinný, hovorí Lykken a dodáva, že preto nemôže žiaden detektor lži nikdy fungovať stopercentne.

Gestá vraj nič nevyzradia

Ešte horšie je na tom ale ospevovaný ľudský mozog. Psychológ Aldert Vrij prednedávnom v magazíne The Psychologist zverejnil prácu Odhaľovanie klamára. Z jeho pozorovania vyplýva, že človek to má bez pomoci strojov veľmi ťažké.

Podľa Vrija totiž vôbec nefungujú signály ako poklepkávanie prstami, či ruka pred ústami. Sú to len rozprávky, tvrdí Vrij. Naopak celkom spoľahlivým signálom je vraj až prílišný pokoj podozrivého. Funguje to údajne najmä vtedy, ak nemá príliš veľa času na vymýšľanie odpovedí. Vtedy sa klamár sústredí výlučne na odpovede a snaží sa až neprirodzene správať „normálne“.

Skryť Vypnúť reklamu

Všetko je ale veľmi individuálne a človek, akokoľvek bude namáhať svoj mozog, pravdu nemusí odhaliť. Výnimkou sú snáď len afázici. To sú ľudia, ktorí majú poškodení mozog. Počujú, čo hovoríte, nedokážu však rozumieť slovám, ani ich používať. Pri rôznych pokusoch sa zistilo, že s veľkou presnosťou dokážu so zmien výrazu tváre a frekvencie hlasu odhaliť klamstvo.

Sérum pravdy

Je jasné, že zistiť, kto klame a kto hovorí pravdu, je ťažké. Ešte ťažšie to ale majú tí, ktorí chcú vedieť veci, o ktorých niekto nechce hovoriť. Jednoducho rozviazať niekomu jazyk.

Presne to by teraz potrebovali Američania v prípade zajatcov z Afganistanu. Už dlhé týždne ich držia v zajatí, nemôžu si ale byť istí, že vedia celú pravdu. „Dostávame sa do bodu, keď už nebudeme mať inú možnosť, ako použiť sérum pravdy,“ povedal prednedávnom denníku The Washington Post nemenovaný predstaviteľ FBI.

Skryť Vypnúť reklamu

Sérum pravdy sa objavilo už v 19. storočí. Tesne po tom, ako klamárov chceli odhaľovať na základe merania a skúmania tvaru lebky, či vykladania snov.

Väčšina pokusov však dopadla neúspešne. Sérum pravdy bolo skôr poriadnym drogovým úletom ako chemickým potlačením luhárstva v mozgu podozrivého. Roku 1963 nakoniec americký najvyšší súd využívanie séra pravdy na získanie doznania označil za mučenie a vyhlásil ho za protiústavné.

Dostať sa klamárovi do hlavy

Američania by sa najradšej teroristom dostali priamo do hlavy. Aby presne vedeli, čo a prečo chcú urobiť. Aby mohli pochopiť, prečo to už urobili. Ak im v tom nepomôže sérum pravdy, neurológovia z Pennsylvánskej univerzity im ponúkajú riešenie.

Zistili, že keď človek klame, zvýši svoju aktivitu hneď viacero častí mozgu.

Skryť Vypnúť reklamu

Testovali to s pomocou kariet. Dobrovoľníkom rozdali obálky s pikovou päťkou. Keď sa ich potom počítač na kartu pýtal, mali klamať. Mozgová aktivita ich klamstvo potvrdila.

„Výsledky naznačujú, že magnetická rezonančná tomografia predstihuje súčasné detektory lži,“ povedal šéf výskumu Daniel Langleben. Sám však priznáva, že bežné vstupovanie do hlavy klamára je ešte stále veľmi vzdialené. Možno to je spoľahlivá metóda, je však ešte komplikovanejšia ako polygraf.

Koniec klamstvám?

Jedine termokamera má teda nádej stať sa celkom bežnou a dostupnou záležitosťou. O niekoľko rokov bude možno v obchode rovnako ako videokamery. Práve toho sa ale viacerí desia.

Na jednej strane by to bolo úžasné: skončili by sa klamstvá politikov, kolegov v práci, susedov. Na druhej by však človek mohol prísť aj o pekné spomienky. Odpadli by milé lži. Večerná debata manželov: „Ľúbiš ma?“ – „Áno.“ by sa mohla skončiť rozvodom. Ako by to bolo s deťmi? Synáčik s termokamerou v ruke by už nikdy nemohol veriť na Ježiška.

Skryť Vypnúť reklamu

Vedci argumentujú, že klamanie máme vlastne v génoch. Bez lží to vraj nejde. Philip Kerr v Knihe klamstiev píše, že keď nič iné, pravda nie je vtipná. „Predstavte si dva stoly. Pri jednom sedia veľkí muži pravdy ako Augustus, Knox, Wesley, Kant, Hume a Bentham a pri druhom klamári… ako Machiavelli, Casanova, Rousseau, Napoleon, Oscar Wilde a Ernest Hemingway a pochopíte ako zábavné môže byť klamanie, najmä ak sa porovná s pravdou.“

Termokamera by preto mohla zostať len na letiskách.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  2. Desať dôvodov, prečo študovať na Trnavskej univerzite
  3. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  4. Získaj náskok pred štartom
  5. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  6. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  7. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  8. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  9. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  10. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  1. Firmy sa spojili s učiteľmi, rozhodli sa pomôcť chudobným žiakom
  2. Počas pandémie vzrástli obavy z právnych sporov
  3. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  4. A new, multifunctional centre will revive the Danube embankment
  5. BILLA má nový vernostný program pre deti – „SuperOsma“
  6. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  7. WESTech je distribútorom Dell Technologies na Slovensku
  8. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  9. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  10. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  1. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 19 646
  2. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 15 618
  3. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať? 8 546
  4. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 7 842
  5. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 7 505
  6. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť 6 962
  7. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia 6 952
  8. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 6 909
  9. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 529
  10. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami 6 357
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu