médií a politikov. S nástupom novej vlády sa situácia zmenila. Viac ako rozhodnutia súdu je známy skôr problém nevyhovujúcich priestorov, v ktorých ústavní sudcovia pracujú. Výraznejšie sa pozornosť na Ústavný súd zamerala len raz. Keď politikov vládnej koalície zaujímalo, či je možné vyhlasovať referendum o skrátení funkčného obdobia parlamentu. O činnosti Ústavného súdu za uplynulé dva roky sme hovorili s jeho predsedom JÁNOM MAZÁKOM.
Čo vás najviac na Ústavnom súde trápilo?
„Najviac asi to, že nemáme dôstojnú budovu. Vyzerá to tak, že do roka sa konečne presťahujeme do novej budovy. Pokiaľ ide o rozhodovaciu činnosť súdu, nevyskytlo sa nič, čo by nás podstatnejšie odklonilo od predošlej judikatúry. Noví sudcovia začali plynule rozhodovať. Nestretli sme sa s vecami, ktoré by nás zaskočili. Možno bol problém – vzťah k Najvyššiemu súdu, ktorý odmietol do istého času spoluprácu. Po novele ústavy sa táto situácia zmenila a je taká, aká by mala byť.“
V jednom z prieskumov z rokov 1999 – 2000 poklesla dôveryhodnosť súdu. Vtedy ste povedali: Nie sme tu kvôli popularite. Považujete za dôležité, aby mal Ústavný súd dôveru?
„Na dôveryhodnosti nám veľmi záleží. Keď je dôvera, ľahšie sa nám pristupuje k riešeniu zložitých problémov. Je to súd a aj na všeobecnom súde odchádza vždy jedna strana nespokojná. Čítal som vyjadrenie pána poslanca Andrassyho, že naše najnovšie rozhodnutie o zákone o Fonde detí a mládeže je ranou pod pás mladej generácii. Od roku 1998 však mohli podať žaloby, návrhy na predbežné opatrenia a mohli zaútočiť na neplatnosť zmlúv cez súdy, ale oni nie. Parlament išiel prijímať zákon v roku 2000 bez toho, aby to uvážili. Hoci tí, ktorí tomu rozumejú, ako Peter Kresák, boli proti. Úder pod pás – uštedrili si ho sami. Museli sme rozhodnúť tak, aby sme nestratili dôveru ľudí, lebo chránime ústavnosť. Aj keď to môže vyzerať tak, že chránime nevýhodné zmluvy.“
Ústavný súd dostal spolu 687 podaní. Je to veľa alebo málo?
„Je jasné, že toto číslo sa minimálne strojnásobí. Už teraz máme denne desiatky podaní.“
Prezident Rudolf Schuster sa rozhodol, že odteraz podpíše každý zákon, ale ak zaznamená akékoľvek podozrenie z protiústavnosti, okamžite ho odovzdá Ústavnému súdu. Podľa jeho slov je potrebné Ústavný súd zamestnať, lebo „nemajú čo robiť“. Skutočne nemáte čo robiť?
„Postup prezidenta je v súlade s ústavou. Môže podpísať zákon a poslať ho na Ústavný súd. Pokiaľ ide o to, že nemáme čo robiť, bolo to myslené skôr úsmevne ako vážne.“
Čoskoro bude parlament voliť šiestich kandidátov na posty ústavných sudcov, prezident z nich vyberie troch. Budete s prezidentom konzultovať, koho by mal vybrať?
„Hneď ako ma prezident požiada o stanovisko, som schopný ho naformulovať. Úprimne povedané, už som ho aj naformuloval. Ako oprávnená osoba som navrhol za kandidáta Jána Lubyho. Nikdy v žiadnej strane nebol, je to vynikajúci právnik a potomok najslávnejšieho právnika, aký tu kedy žil. Podporili sme aj kandidatúru pána Orosza.“
Myslíte, že by prezident Ladislava Orosza aj vybral?
„Nebudem ovplyvňovať výber, je to prezidentova právomoc.“
Pociťovali ste počas uplynulých dvoch rokov politické tlaky pri rozhodovaní?
„Zo žiadnej strany tlak nebol.“
Milan Čič pripustil, že počas jeho funkčného obdobia sa vyskytli pokusy o politické ovplyvňovanie. Ako to, že vy politické tlaky necítite?
„Bol som pri Ústavnom súde a viem, že pán Čič tvrdo odmietal všetky tlaky. Vyústilo to do toho, že mnohokrát rozhodli aj v rozpore s predstavami vtedajšej vládnej koalície. To, čo zažívali oni, my nezažívame. Zdá sa, že nás berú ako ústredný orgán ochrany ústavnosti. Tlak sme jednoducho nepociťovali. Ja by som to vykričal!“
IGOR STUPŇAN
