Veľká otázka nového storočia znie, či bude vek nezávislosti pre ľudstvo dobrom alebo zlom. Odpoveď závisí od toho, či my v bohatých štátoch rozdelíme zisky a zmenšíme bremená moderného sveta. Závisí tiež od toho, či chudobné štáty zvládnu zmeny, ktoré sú nevyhnutné pre pokrok. A napokon, od toho, či úroveň vedomia nás všetkých bude stačiť na to, aby sme pochopili svoje záväzky a vzájomnú zodpovednosť.

Nezvládneme to, pokiaľ chudobných tohto sveta povedú ľudia ako Usáma bin Ládin, presvedčení, že ich spasí, ak nás zničia. A nezvládneme to, ak bohatých povedú ľudia, ktorí živia krátkozrakú sebeckosť a šíria ilúziu, že môžeme naveky požadovať pre seba to, čo odopierame druhým. Všetci sa budeme musieť zmeniť. Filozofi a teológovia už dlho hovoria o vzájomnej závislosti ľudstva. Politici o nej tiež hovoria, a minimálne od konca druhej svetovej vojny, keď bola založená Organizácia Spojených národov, dosť vážne. No teraz ju aj obyčajní ľudia berú ako fakt, lebo prenikla do všetkých oblastí nášho života. Rúcame múry, skracujeme vzdialenosti a šírime informácie. Teroristické útoky z 11. septembra boli rovnako prejavom tejto globalizácie a vzájomnej závislosti ako prudký ekonomický rast. Nemôžeme si prisvojiť všetky výhody bez toho, aby sme ignorovali odvrátenú stranu mince. Je preto veľmi dôležité, aby sme videli súčasný boj proti terorizmu v širšom kontexte problému, ako riadiť náš vzájomne závislý svet.

Verzia nádejí

Keby sa niekto ľudí spýtal 10. septembra, aké sily najpravdepodobnejšie budú formovať začiatok 21. storočia, odpovede by boli rôzne podľa toho, kde dotyčný žije. Ak žijete v bohatom štáte a ste optimista, asi by ste povedali, že svetová ekonomika. Za posledných tridsať rokov urobila bohaté štáty bohatšími a pozdvihla ľudí na celom svete z biedy viac než kedykoľvek predtým. Chudobné krajiny, ktoré si zvolili vývoj v rámci otvoreného sveta, napredovali dvakrát rýchlejšie v porovnaní s chudobnými štátmi, ktoré si ponechali izolované trhy.

Po druhé, mohli ste odpovedať, že tou silou je explózia informačných technológií. Dnes sa tomu takmer nedá uveriť, ale v januári 1993, keď som sa stal prezidentom, bolo na internetovej sieti päťdesiat stránok. Keď som odchádzal z tohto postu o osem rokov neskôr, bolo ich tristopäťdesiat miliónov.

Po tretie, mohli ste odpovedať, že hybnou silou je súčasná revolúcia vo vede, zvlášť v prírodných vedách, ktorá konkuruje Newtonovi či Einsteinovi. Zoraďovanie ľudského genotypu znamená, že matky v štátoch s rozvinutým zdravotníctvom si čoskoro budú voziť domov z nemocníc deti s očakávanou dĺžkou života deväťdesiat rokov. Nanotechnológia a supermikrotechnológia nám poskytujú diagnostické možnosti vidieť nádory, keď majú veľkosť len niekoľkých buniek, zvyšujú perspektívu, že všetky druhy rakoviny budú vyliečiteľné.

Po štvrté, z politického hľadiska ste mohli odpovedať, že dominantným faktorom sveta 21. storočia bude nárast demokracie a rôznorodosti. Po prvý raz v dejinách ľudstva žila vyše polovica sveta s vládami, ktoré si sami zvolila, a v štátoch s otvoreným prisťahovaleckým systémom a úspešným hospodárstvom nastal závratný nárast národnostnej, rasovej a náboženskej rôznorodosti, čo dokazuje, že ľudia z rôznych prostredí s rôznymi vierami môžu spolu žiť a pracovať.

Verzia obáv

Na druhej strane – ak pochádzate z chudobnej krajiny, mohli ste povedať, globálna ekonomika je problémom, a nie riešením. Ostatne, takú odpoveď vám dá pesimista z hocakej časti sveta. Polovica svetovej populácie žije z menej než dvoch dolárov na deň. Miliarda ľudí žije z menej než jedného dolára na deň. Miliarda ľudí ide každý večer spať hladná. Štvrtina svetového obyvateľstva nikdy nedostane pohár čistej vody. Každú minútu umrie jedna žena pri pôrode. Predpokladá sa, že svetová populácia vzrastie v najbližších 50 rokoch o 50%, z toho takmer 100% v štátoch, ktoré sú najchudobnejšie a najmenej schopné poradiť si s prírastkom.

Ďalej ste mohli povedať, že napriek ekonomickému rastu alebo možno práve kvôli nemu nás pohltí environmentálna kríza. Oceány, ktoré poskytujú väčšinu nášho kyslíka, sa rýchlo zmenšujú. Už teraz máme drastický nedostatok vody. Globálne otepľovanie spustoší Zem. Ak sa Zem v najbližších päťdesiatich rokoch bude otepľovať rovnakým tempom ako za posledných desať rokov, prídeme o celé ostrovné štáty v Tichomorí a o päťdesiat metrov ostrova Manhattan v New Yorku. Vytvoríme si desiatky miliónov potravinových utečencov, čo povedie k ďalšiemu násiliu a chaosu.

Medzi hlavnými pohromami by sa mohla objaviť celosvetová kríza zdravotníctva. Jeden zo štyroch ľudí každoročne zomrie na AIDS, maláriu, tuberkulózu a infekcie súvisiace s hnačkou, z toho sú takmer všetko deti, čo v živote nevypijú pohár čistej vody. Len na AIDS umrelo doposiaľ 22 miliónov ľudí a 36 miliónov je infikovaných. V nasledujúcich piatich rokoch sa očakáva sto miliónov prípadov, ak sa nepodniknú preventívne opatrenia a to by bol najväčší zdravotnícky problém, odkedy v štrnástom storočí štvrtinu Európy vykynožil mor.

Hoci dve tretiny prípadov sú v Afrike, najrýchlejšie pribúda chorých v bývalom Sovietskom zväze, zadnom vchode Európy. Druhý najrýchlejší prírastok prípadov má karibská oblasť, ktorá je zas vstupnou bránou Ameriky.

A aj 10. septembra ste mohli tvrdiť, že 21. storočie bude definovať kombinácia moderných zbraní s terorizmom, ktorý rastie z odvekej rasovej, náboženskej, kmeňovej a národnostnej nenávisti.

Všetky tieto sily spoločne tvoria obraz obrovského, až dych vyrážajúceho prepojenia a vzájomnej závislosti ľudstva, v akých ľudia nikdy predtým nežili.

Čo treba urobiť?

Po prvé, musíme vyhrať boj proti terorizmu. Zabíjanie nevinných civilistov z politických, náboženských alebo ekonomických príčin nemôže nič ospravedlniť. Západ nebol vždy nevinný. Pri prvej krížovej výprave do Jeruzalema kresťania vypálili synagógu s tristo židmi a vytrvalo zabíjali všetky moslimské ženy a deti na Chrámovej hore. Môj štát je momentálne najstaršou nepretržitou demokraciou na svete. Zrodil sa však s uzákoneným otroctvom, vzišiel z prisťahovalcov, čo terorizovali a zabíjali mnohých čiernych otrokov a amerických Indiánov.

Amerika a ďalšie vyspelé štáty sa teraz vyrovnávajú s realitou teroru na domácej pôde. Odkedy prvý človek vyšiel z jaskyne s palicou v ruke, vždy najprv víťazí ten, kto zaútočí, obrana ho dostihne až časom. Cieľom teroristov je, aby sme sa báli ráno vstávať, aby sme sa báli budúcnosti a aby sme sa báli seba navzájom. Musíme vyhrať boj v Afganistane a vynaložiť viac úsilia na rozvoj obrany proti možnému použitiu biologických, chemických alebo jadrových zbraní, musíme tiež viac rozmýšľať, ako môžeme pri otvorených hraniciach a čoraz pestrejších spoločenstvách identifikovať a zastaviť ľudí, ktorí prichádzajú k nám a rozmýšľajú, koho by zabili.

Urobiť to bez toho, aby sme pritom porušili občianske slobody, bude veľmi ťažké, lebo v Amerike pochádzame všetci z nejakého iného miesta než ostatní, ale zvládneme to.

Úlohy bohatých

Nie každý rozzúrený človek túži zničiť civilizovaný svet. Mnohí zúria, lebo chcú byť súčasťou zajtrajška, ale nenachádzajú otvorené dvere. Nemôžeme mať globálny systém obchodovania bez globálnej ekonomickej, zdravotníckej, vzdelávacej, environmentálnej a bezpečnostnej politiky.

Musíme vytvoriť viac príležitostí pre porazených, tých, ktorých pokrok nechal za sebou. Zálohy potenciálnych teroristov zredukujeme tým, že zvýšime počet potenciálnych partnerov. Aby bohatý svet získal nových partnerov, musí prijať svoju povinnosť vytvoriť viac ekonomických príležitostí a pomôcť zmenšiť chudobu.

Na začiatok by sa malo konať ďalšie kolo globálneho odpustenia dlhov. Minulý rok odpustili USA, Európska únia a ďalšie krajiny dlžoby dvadsiatim štyrom najchudobnejším štátom sveta, ak ich investujú do školstva, zdravotníctva a rozvoja. A len za rok Uganda zdvojnásobila dochádzku na základnú školu a pomocou úspor zmenšila počet žiakov v triedach. Honduras za jediný rok vzal ušetrené peniaze a prešiel zo šesťročnej povinnej dochádzky na deväťročnú.

Spojené štáty niekoľko rokov financovali pôžičky na mikropodnikanie v chudobných štátoch vo výške dvoch miliónov na rok. Mali by sme podniknúť viac takých krokov. Tie dva milióny by mali vzrásť na päťdesiat. Ako ukázal peruánsky ekonóm Hernando de Soto, ekonomický rast sa môže prudko zvýšiť, ak sa aktíva chudobných zlegalizujú, napríklad oficiálnym prihlásením obydlí. Tým pádom ich majitelia budú môcť získať záruku na úver. Ak sa to podarí, otvoria sa celé nové trhy.

Minulý rok otvorili Amerika a Európa svoje trhy ešte viac voči Afrike a Karibiku a tiež voči Jordánsku a Vietnamu. Čínu prijali do Svetovej obchodnej organizácie. Tento vstup na trh by sa mal ďalej rozšíriť.

Mali by sme čo najrýchlejšie poskytnúť desať miliárd dolárov, ktoré generálny tajomník OSN Kofi Annan požadoval na boj proti AIDS. Podiel Ameriky by bol asi 2,2 miliardy – púha desatina percenta z rozpočtu. A bolo by to oveľa lacnejšie ako neskoršie zvládanie potenciálnych tridsiatich miliónov obetí AIDS-u, napríklad len v Indii.

Rovnaký argument sa vzťahuje aj na finančnú pomoc vzdelávaniu. Ročné vzdelanie zvýši príjem človeka v chudobnej krajine o 10 až 20%. Existuje 100 miliónov detí, ktoré nikdy nechodili do koly – polovica z nich pochádza zo subsaharskej Afriky. V Pakistane je hlavným dôvodom toho, že na všetkých školách sa neučila matematika, ale propagovali sa také absurdné heslá ako: „Amerika a Izrael priviedli dinosaury späť na Zem, aby zabili moslimov“ fakt, že Pakistancom došli v osemdesiatych rokoch peniaze na financovanie škôl. V porovnaní s nákladmi na boj s novou generáciou teroristov nie je úloha poslať sto miliónov detí na celom svete do školy drahý návrh. A je uskutočniteľný. Afgánska vojna stojí Ameriku asi miliardu dolárov mesačne. Za dvanásť miliárd ročne by Amerika mohla zaplatiť viac než príslušný podiel na každom z programov, ktoré som menoval.

Úlohy chudobných

Chudobné štáty tiež majú povinnosť – zlepšiť demokratický systém, ľudské práva a spôsob vládnutia. Demokracie nesponzorujú organizovaný terorizmus a je pravdepodobnejšie, že budú uznávať ľudské práva. Musíme podporiť diskusiu, ktorá momentálne prebieha v moslimskom svete a s prestávkami prepuká a utícha už 1 300 rokov – o podstate pravdy, podstate odlišnosti, o úlohe rozumu a možnosti pozitívnej, nenásilnej zmeny.

Najúspešnejší moderný zmierovateľ viery a imperatívov moderného života, jordánsky kráľ Hussejn, bohužiaľ nedávno umrel. Roku 1991 povzbudil všetky zložky jordánskej spoločnosti a ponúkol skutočný parlament so spravodlivými voľbami, v ktorých mohol kandidovať každý, vrátane fundamentalistov, ak súhlasili, že nebudú obmedzovať práva druhých. Nie je náhoda, že Jordánsko, chudobná, mladá, prevažne palestínska krajina v chúlostivej pozícii, patrí k najstabilnejším štátom Blízkeho východu. Preto, lebo sa vybralo cestou k demokracii so zakotveným vzájomným rešpektom, s priestorom na diskusiu.

Odvaha k mieru

Ak má vzájomná závislosť v 21. storočí svetu pomáhať, a nie ho ničiť, musíme uznať, že naša spoločná ľudská podstata je dôležitejšia než rozdiely medzi nami. Toto je boj o dušu 21. storočia. Dejiny ukazujú, aké je to ťažké. Za môjho života zavraždili Gándhího. Atentátnikom nebol fanatický moslim, ale fanatický hinduista – Gándhí chcel Indiu pre moslimov, džinistov, sikhov a hinduistov. Anwara Sadata zavraždili pred dvadsiatimi rokmi, nie izraelské komando, ale rozzúrený Egypťan, ktorý považoval Sadata za zlého moslima, lebo chcel sekularizovať Egypt a uzavrieť mier s Izraelom. A môjho priateľa Jicchaka Rabina, jedného z najlepších ľudí, akých som kedy poznal, tiež zavraždili – nie palestínski teroristi, ale rozzúrený Izraelčan, ktorý si myslel, že Rabin nie je dobrý žid či verný Izraelčan, lebo chcel uzavrieť bezpečný mier, ktorý by poskytol Palestíncom vlasť a uznal ich záujmy v Jeruzaleme.

Rozzúreným moslimom

Prezident George W. Bush dal jasne najavo, že Amerika a Západ nie sú nepriateľmi islamu. Musíme moslimom na celom svete pripomenúť, že naposledy, čo USA a Veľká Británia použili vojenskú silu, to bolo na ochranu životov chudobných moslimov v Bosne a Kosove, že mnoho Američanov prišlo o život v Somálsku, keď sa snažili zatknúť Mohammeda Faraha Aidida, ktorý zavraždil 22 príslušníkov mierových síl OSN z Pakistanu.

Musíme povedať rozzúreným moslimom niečo, čo zjavne nevedia: v decembri 2000 navrhli Spojené štáty dohodu, ktorá zabezpečovala palestínsky štát na západnom brehu Jordánu a v pásme Gazy, a zároveň chránila palestínske a moslimské záujmy v Jeruzaleme a na Chrámovej hore. Zatiaľ čo Izrael tento plán prijal, Organizácia na oslobodenie Palestíny povedala nie. Ak chcú dokázať, že islam nie je nepriateľom, EÚ a USA sa musia vrátiť k snahám zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier na Strednom Východe. Prednesené v New Yorku

WILLIAM JEFFERSON CLINTON

(Prezident Spojených štátov amerických 1993–2001)

© Global Viewpoint, LA Times Syndicate