V príbehu doktora Jekylla a pána Hyda sa odohráva mysteriózny súboj dobra a zla ešte v starom dobrom devätnástom storočí. Zlo sa v tom románe dá rozoznať podľa tváre a svoj čas si poslušne vyberá len v noci. Na strašného pána Hyda sa doktor Jekyll mení vlastne nedopatrením, on je len obeťou vedeckej posadnutosti po objave chemickej zlúčeniny. Ten slávny Stevensonov príbeh ani na chvíľu nepripúšťa, že zlo a dobro môžu mať tú istú tvár, existovať v tom istom čase a vymieňať sa v jednom človeku prirodzenou cestou.

Čas odvtedy pracoval len pre pána Hyda, ktorý sa v dvadsiatom storočí prispôsoboval dennému svetlu a skrýval sa za prívetivú tvár doktora Jekylla. Ja napríklad vďačím za to, že sa mi podarilo rozoznať pána Hyda za dobráckym výrazom režimu – policajtom. Oni ma naučili sa toho režimu báť a neveriť jeho jekyllovskej tvári.

Ale potom sa ľudia na námestiach začali s tými policajtmi objímať. Naozaj to vtedy vyzeralo tak, že svet sa vracia do svojho pôvodného stavu, keď nepriateľa zločinu ľahko poznať podľa uniformy.

Dnes všetci vieme, že svet sa do pôvodného stavu nevrátil. Stalo sa napríklad, že v priebehu niekoľkých dní niekoľko opitých policajtov zabilo autom niekoľko ľudí.

Náš svet sa vyvinul k zdanlivej jednoduchosti. Stevenson by žasol, aká primitívna chemická zlúčenina dnes zmení doktora Jekylla na pána Hyda. Postačí zhodiť uniformu a vypiť alkohol.

V skutočnosti je všetko oveľa zložitejšie ako kedysi. Zlo a dobro sa premiešalo tak, že pred našimi očami sa stiera rozdiel medzi zločincom a policajtom, medzi zlodejom a politikom.

Doktor Lanyon, svedok poslednej premeny pána Hyda na doktora Jekylla, napísal vo svojom liste na rozlúčku, že slová znovuzrodeného doktora Jekylla boli také strašné, že sa nedajú napísať na papier.

Hrôza, ktorú Stevenson v devätnástom storočí čitateľovi tajomne zamlčal, sa dnes napĺňa vo všednej každodennosti. Doktor Jekyll a pán Hyde sa na Slovensku skamarátili.

Autor: Martin M. Šimečka