Už sme si pomaly zvykli, že Slovenská televízia nás nemôže ničím zaskočiť. Teda myslím nás starších. Ale prečo majú trpieť aj deti, ktoré si včera ráno, tešiac sa na svojho Kuka, pustili televízor, a dočkali sa iba starého záznamu z roku 1994? Nuž čo - výrobný skrat, peniaze nie sú, v televíznom archíve snáď nenájdete program, ktorý ešte nebol reprízovaný, je uhorková sezóna, je leto... Ale prečo zaradili práve program venovaný veľkonočným sviatkom a Kuko celý čas maľoval vajíčka, to naozaj nepochopím. A keď sa Kuko s mojimi deťmi rozlúčil a zaželal im veselú šibačku, jediný argument, ktorý som mohol použiť, aby som im zabránil v bezhlavom mlátení príbuzných ženského pohlavia, bol ten, že Kukovi asi zašibalo. Chudák Kuko.
To, čo predviedla dramaturgia tejto inštitúcie včera ráno, sa dá nazvať iba totálnou tuposťou alebo ignoranstvom akéhokoľvek zdravého rozumu. Moje deti dnes ráno šibať nešli. Raz darmo. Niekomu isto šibalo včera.
