Spád žilinskej záchrannej služby je veľmi široký - od Čičmian po Terchovú. Nie vždy sa preto podarí záchranke prísť v limite 15 minút, ako hovoria predpisy. „Za posledné dva mesiace sa to stalo asi tri razy,“ hovorí riaditeľ nemocnice Ivan Chaban. Aj keby chceli zvýšiť počet osádok a pokryť tak hlavne oblasť Rajeckej doliny, pri súčasnom stave financovania to nie je možné.
Žilinská nemocnica patrila k tomu málu zdravotníckych zariadení, ktoré dokázali plniť povinnosti voči štátu. Za minulý rok však dlh poisťovní voči nim vzrástol na 90 miliónov, čo situáciu zmenilo.
Za minulý rok mali žilinskí záchranári 2600 výjazdov sanitkou, záchranný vrtuľník vzlietol 101-krát. Dobre ho poznajú hlavne na lyžiarskych svahoch vo Vrátnej, kde doletí za 10 minút. „Je to však limitované počasím,“ hovorí primárka Anna Smiešková. K dispozícii majú tri kvalitné vozidlá, terénne auto im však už dosluhuje. Potrebujú ho najmä pri výjazdoch do náročných horských terénov.
„Táto služba by mala byť dostupná pre každého a všade,“ tvrdí Smiešková.
Žilinskí záchranári sú zamestnancami nemocnice, majú troch kmeňových lekárov, ďalší trinásti sa podieľajú na službách. K personálu patrí aj pilot.
V Tatrách sa bijú o pacienta
Pod Tatrami už niekoľko rokov funguje komplexný záchranný systém. Pri dopravných nehodách, úrazoch na horách či zdravotných problémoch vyráža do terénu nielen rýchla zdravotnícka pomoc, ale aj požiarnici, či dokonca vrtuľník leteckej záchrannej služby.
Problémy sú občas s kompetenciami. V Tatranskej Javorine, Ždiari a Tatranskej Kotline, v okrese Poprad, žije zhruba štyritisíc ľudí. Bližšie ako z Popradu to k nim majú sanitky z kežmarskej nemocnice (asi 12 kilometrov).
„Spomenutých 12 kilometrov môže rozhodovať o záchrane ľudského života. Ľudskému mozgu stačí päť minút bez kyslíka a je koniec,“ hovorí riaditeľka nemocnice v Kežmarku Eleonóra Kovalčíková. Iný názor má riaditeľ nemocnice v Poprade. Štefan Vojtaššák tvrdí, že rýchla zdravotnícka i letecká pomoc z Popradu príde aj na okraj rajónu včas.
Spor je predovšetkým o peniazoch, ktoré nemocnica dostane za svojich pacientov. Riaditeľ sekcie operatívnych činností ministerstva zdravotníctva Rudolf Štefanovič odporúča zachovať doterajšie členenie spádových oblastí v Tatrách.
V Nových Zámkoch sa nesťažujú
Riaditeľ Nemocnice s poliklinikou v Nových Zámkoch Marian Karvaj nový cenový výmer ministerstva uvítal. „Hoci platby za rýchlu zdravotnícku pomoc nie sú také, ako by sme si priali, výmer nám nepriniesol žiadne zmeny a bez väčších problémov ju budeme aj ďalej poskytovať.“
Na rýchlej zdravotníckej pomoci slúžia traja lekári a dopĺňajú ich kolegovia z oddelenia urgentnej medicíny. Majú štyri sanitky v dobrom stave, najstaršia má päť rokov a najnovšia rok. Spádovou oblasťou je okres Nové Zámky so 150-tisíc obyvateľmi, najvzdialenejšie miesta sú 65-70 kilometrov.
Pred troma rokmi mali aj vrtuľník, ale aj bez lietania stála prevádzka 300-tisíc mesačne. „Poisťovne preplatili len jediný let za rok, a preto už vrtuľník nemáme.“
„Ešte len uvidíme, ako sa cenový výmer prejaví v prevádzkovaní rýchlej zdravotníckej pomoci,“ povedal riaditeľ nemocnice v Partizánskom Jozef Václav. Donedávna mali len jednu plne vybavenú sanitku značky Renault s náhonom na všetky štyri kolesá, pred mesiacom pribudol plne vybavený Volkswagen. V spádovej oblasti žije 50-tisíc obyvateľov a najvzdialenejšie miesto je 20 kilometrov. (aha, rbj, ger)
SUČANY - Lekársku službu prvej pomoci v Sučanoch neďaleko Martina krajský úrad zruší. Podľa názoru odborníkov je drahá. Obyvateľom obce a spádovej oblasti sa to nepáči.
Prednosta Obecného úradu v Sučanoch Vladimír Plžik hovorí, že väčšina ľudí to považuje za ďalšie výrazné zhoršenie zdravotnej starostlivosti.
Podľa nepotvrdených informácií by obec o túto službu mohla prísť už od februára. Prvú pomoc zo Sučian využívali aj blízke obce, teda asi dvanásť- až pätnásťtisíc obyvateľov. Hoci obecný úrad nemôže rozhodnutie odboru zdravotníctva meniť, ešte raz chcú starostovia dolného Turca krajskému lekárovi poslať list, aby svoje rozhodnutie zmenil.
Podľa doktora Kmeťa z Krajského úradu v Žiline, bolo na zrušenie prvej pomoci viac dôvodov. Pohotovosť doteraz existovala v Martine, vo Vrútkach a v Sučanoch. Sučianska ambulancia mala najnižšiu návštevnosť a bola ekonomicky neefektívna. Okrem toho, v Sučanoch nie je pohotovostná lekáreň, takže pacient musel po predpísaní liekov aj tak cestovať do Martina.
(eta)
