Černobyľ 9 rokov po... a bomba stále tiká!

Dňa 26. 4. 1995 uplynulo 9 rokov od havárie v atómovej elektrárni Černobyľ, havárie, ktorá sa navždy zapísala do histórie. Havária z 26. 4. 1986 nebola však v tejto elektrárni prvou ani poslednou. Prvá nehoda sa odohrala na prvom bloku už v roku 1982, keď následkom ľudského omylu došlo k explózii vo vrchnej časti pracovného kanála, vážne chyby aktívnej zóny reaktorov boli objavené už v roku 1981 a 1983. Požiar druhého černobyľského bloku 11. 10. 1991 takmer viedol k opakovaniu havárie z roku 1986. Po tomto nešťastí sa ukrajinská vláda rozhodla zastaviť prevádzku tohto bloku a odstaviť Černobyľ do konca roku 1993.

Dňa 21. 10. 1993 Najvyšší soviet Ukrajiny zrušil svoje rozhodnutie z 29. 10. 1991 o odstavení Černobyľa, a tak podporil ďalšiu prevádzku tejto vysoko nebezpečnej atómovej elektrárne. Na vylepšenie bezpečnostných systémov bolo doteraz preinvestovaných 300 miliónov USD (viac ako 9 mld Sk) a na dokončenie je potrebných ďalších 600 miliónov USD. Podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) je tento typ reaktora nebezpečný.

NÁSLEDKY HAVÁRIE

Černobyľ spôsobil obrovské škody na ekonomike, zdraví obyvateľov a životnom prostredí Ukrajiny i mnohých ďalších európskych krajín. Sovietski ekonómovia z oblasti jadrovej energetiky vypočítali, že celkové hospodárske škody z havárie dosiahnu do roku 2000 výšku 170 až 215 miliárd rubľov. Černobyľ bol "najväčšou spoločensko-ekonomickou nevojenskou kataklizmou v histórii". Následkom havárie boli obrovské územia kontaminované rádionuklidmi. Ich dopad na zdravie a životné prostredie bude trvať tisícky rokov. Celková plocha zamorená rádioaktívnym céziom s dávkou vyššou ako 185 000 Bequerel/m2 je v bývalom Sovietskom zväze 2 449 700 hektárov (24 497 000 m2), vrátane 1 347 200 ha v Bielorusku, 377 500 ha na Ukrajine, 725 000 ha v Rusku.

BIELORUSKO

Viac ako dve tretiny rádionuklidov uniknutých zo zničeného 4. bloku bolo rozptýlených na území Bieloruska. V roku 1992 žilo na území s hustotou zamorenia céziom-137 vyššou ako 37 000 Bq/m2 2 105 400 ľudí (vrátane okolo 400 000 detí). Dvadsaťtri percent územia Bieloruska je zamoreného rádioaktivitou, okolo 1 866 miliónov ha poľnohospodárskej pôdy je nevyužiteľných, 100 000 ľudí sa muselo vysťahovať z kontaminovaných oblastí.

UKRAJINA

Dnes je približne 7 % ukrajinského štátneho rozpočtu použitých na likvidáciu následkov černobyľskej havárie, pričom odhadované nevyhnutné náklady predstavujú 20 % štátneho rozpočtu... Rádioaktivitou bolo kontaminovaných takmer 12 000 miest, obcí a dedín alebo 36 miliónov hektárov - to je viac ako 50 % z celkového územia Ukrajiny. Na územie Ukrajiny spadlo 25 - 30 % celkového uniknutého množstva rádionuklidov - prevažne cézia-137 (8 510 - 10 386 Bq). V roku 1992 bolo presídlených celkovo 130 000 osôb z 30-kilometrového okruhu okolo elektrárne. Počet obyvateľov Ukrajiny označených ako obeť čenobyľskej katastrofy dosiahol k 1. 1. 1995 číslo 3 014 263, vrátane 870 128 detí. 2377 rodín stratilo živiteľa, pičom jeho smrť bola spojená s haváriou. K 1. 1. 1995 žije 2 405 006 osôb, vrátane 541 226 detí, na rádioaktívne zamorenom území. Kyjevčania, okolo 3 miliónov ľudí, ktorí by mali byť zaradení do zoznamu černobyľských obetí, nie sú do tejto kategórie zarátaní.

Až 682 osôb žije v bezprostrednej blízkosti elektrárne, 19 465 ľudí, vrátane 3469 detí, žije v zóne okamžitej (povinnej) evakuácie, 653 723 osôb, vrátane 158 008 detí, žije v zóne bezpodmienečného vysťahovania. 1 731 136 osôb, vrátane 379 789 detí, žije v oblasti so zvýšenou radiačnou a ekologickou kontrolou.

Podľa ukrajinského ministerstva zdravotníctva celkový počet strát na ľudských životoch dosiahol sumu 32 571, vrátane 683 detí. 5237 osôb stratilo pracovnú schopnosť, 187 trpelo akútnymi chorobami z ožiarenia, 15 000 ochorelo na rôzne choroby. Celkový počet obetí Černobyľa len na Ukrajine zodpovedá 10 % populácie.

Podľa vedcov budú následky černobyľskej havárie pretrvávať počas ďalších 30 generácií. Ročný výskyt rakoviny štítnej žľazy u detí do 15 rokov sa po roku 1991 v regióne Gomeľ v Bielorusku zvýšil takmer stonásobne. Deti zo zamorených oblastí trpia poruchami imunitného systému. Na akútne choroby dýchacej sústavy ochorejú 8 - 9-krát ročne.

ODSTAVENIE ČERNOBYĽA A EKONOMICKÉ PROBLÉMY

Ukrajinská ekonomika je v hlbokej kríze, v priebehu januára až novembra 1994 priemyselná produkcia poklesla o 28,8 %, zatiaľ čo produkcia elektrickej energie poklesla iba o 12,4 %. Znamená to, že energia je využívaná stále menej efektívne. Podľa nemeckého Öko-institutu bude recesia výroby pretrvávať až do roku 1997 a až po tomto čase sa stabilizuje a spotreba energie začne narastať. Je jasné, že odstavenie Černobyľa nie je technická záležitosť. Ukrajina môže riešiť jej energetické problémy využitím rezerv nejadrových kapacít. Okolo 40 % tradičných tepelných elektrární nepracuje z dôvodu nedostatku paliva. V správe sa uvádza, že z ekonomického a ekologického hľadiska je dnes najvhodnejším riešením zavedenie úspor energie. Takýmto spôsobom môže Ukrajina ročne ušetriť približne 260 - 525 miliónov dolárov ročne. Ukrajinskí a zahraniční ekonómovia predpokladajú, že s pomocou organizačných a technických opatrení je možné ušetriť 40 - 60 % dodávok elektrickej energie, z toho vyplýva, že 5 % energie, ktoré černobyľská AE vyprodukovala v roku 1994, nemôže ovplyvniť energetickú rovnováhu krajiny.

Bezjadrové varianty (alternatívne zdroje energie a využitie úspor energie) na nahradenie černobyľskej produkcie boli zhodnotené v správe vypracovanej spoločne ukrajinským a americkým ministerstvom pre energetiku a spoločnosťou Goscomatom v júni 1994. Zo správy vyplýva, že 1000 MW veternej energie sa môže začať ekonomicky využívať v najbližších 2 až 3 rokoch. Boli zároveň určené možnosti na dôkladné zvýšenie účinnosti zariadení v ťažkom priemysle. Niektoré opatrenia môžu byť zavedené s nízkymi alebo i nulovými nákladmi, napr. vďaka dobrému hospodáreniu. Takýmto spôsobom sa môže zvýšiť účinnosť minimálne o 10 % s možnosťou úspor až

1 600 MW.

Takisto nové technológie a zariadenia môžu byť použité na zvýšenie energetickej účinnosti v priemyselnej výrobe, čím možno ušetriť do 950 MW, s dlhšie trvajúcimi opatreniami až 1200 MW. V oblasti vykurovania môže byť usporených ďalších 500 MW.

ZÁVER

Riziká spojené s ďalšou prevádzkou Černobyľa sa neznížili a v skutočnosti závisia od zhoršujúceho sa stavu sarkofágu. Berúc do úvahy následky černobyľskej katastrofy a riziko, že sa môže opakovať i dnes, elektráreň by mala byť okamžite odstavená.

Skúsenosti nielen z Černobyľa dokázali, že "mierové" využitie atómu zabíja rovnako ako "vojenské". Černobyľ sa stal mementom v mnohých krajinách, ktoré sa na jeho príklade poučili a povedali STOP ďalšiemu rozvoju jadrovej energetiky - Švédsko, Fínsko, Rakúsko, Taliansko, Dánsko, Grécko, Írsko, Luxembursko, USA... Slovensko medzi ne nepatrí. Ale je aj na nás, aby sme povedali nie jadrovej energetike. Aj my - tak ako občania týchto krajín - sa môžeme pričiniť o to, aby sa Slovensko preorientovalo na bezpečné, ekologické, ale i ekonomické spôsoby získavania elektrickej energie. Aby sme nepokračovali cestou, na ktorej nám vždy hrozí nový Černobyľ.