BRATISLAVA - Pacient by mal na rýchlu zdravotnícku pomoc čakať maximálne 15 minút. „V tom máme rezervy. Záchranných staníc by malo byť viac,“ hovorí Karol Kálig, prednosta Anestéziologicko-resuscitačnej kliniky Fakultnej nemocnice v Bratislave, jeden z autorov Národného traumatologického programu.

Jednotka rýchlej zdravotníckej pomoci má podľa predpisov obsiahnuť maximálne 50 000 obyvateľov. Staníc rýchlej pomoci však bude pre nedostatok peňazí menej, varujú niektorí záchranári. Situáciu skomplikoval nový cenový výmer ministerstva zdravotníctva.

Začiatkom roka sa mala sieť staníc záchrannej služby v Košickom kraji rozšíriť o pracovisko v Dobšinej. V oblasti na juhu Slovenského raja mal tím špecialistov poskytovať rýchlu zdravotnícku pomoc turistom, obyvateľom i účastníkom častých dopravných nehôd.

Celé územie dnes pokrýva sanitka z Rožňavy. Výjazd do Stratenej doliny trvá viac ako polhodinu, z Dobšinej by rovnakú cestu zvládla za niekoľko minút.

„Projekt musíme pozastaviť. Dôvodom je o dvadsať percent skromnejší balík peňazí na tento rok. Pravdepodobne budeme musieť zrušiť stanicu v Košiciach Šaci, znížiť počet ľudí v resuscitačných tímoch i osobné príplatky, ktoré už teraz nezodpovedajú výkonom našich zdravotníkov,“ povedal riaditeľ Záchrannej služby Košice Ladislav Šimák.

Záchranná služba pôsobí v okresoch Košice 1 až 4, Košice okolie a Rožňava s takmer 430-tisíc obyvateľmi. Patrí pod ňu aj dopravná zdravotnícka služba, ktorú doteraz dotovali aj z peňazí pôvodne určených pre rýchlu zdravotnícku pomoc. „Od roku 1999 ministerstvo financií nezohľadnilo vo výmeroch ani len výšku inflácie. Nový cenový výmer je pre nás pohromou. Nevedno, na základe čoho takto rozhodlo,“ povedal Šimák. „V niektorých okresoch totiž nový výmer už nedovolí prevádzkovať rýchlu zdravotnícku pomoc. V konečnom dôsledku ohrozuje aj projekt integrovaného záchranného systému, ktorý schválila vláda.“

(mar, sen)