...kone na betóne l Námet a scenár: Milka Zimková, spolupráca na scenári: Stanislav Párnický l Kamera: Stanislav Szomolányi l Réžia: Stanislav Párnický l Hrajú: Milka Zimková, Vladimír Kratina, Michaela Čobejová, Ľubomír Paulovič, Peter Bzdúch, Peter Staník, Anton Trón a ďalší l Vyrobila spoločnosť JMB Film a TV Productions Bratislava v koprodukcii so SFT Bratislava-Koliba, s Českou televíziou a Slovenskou televíziou, 1995.
Po trinástich rokoch prichádza Milka Zimková s "voľným" pokračovaním príbehu Johany Ovšenej, hlavnej hrdinky filmu Štefana Uhra Pásla kone na betóne (1982). A treba povedať, že aj napriek pochybnostiam, obavám či rozpakom, ktoré predchádzali tomuto pokračovaniu, je Zimkovej návrat k postave Johanky vydareným svedectvom toho, čo táto postava a spolu s ňou autorka i hlavná predstaviteľka za tie roky prežila, ako sa zmenila ona i svet, v ktorom žije. No nielen to: okrem tohto svedectva (ktoré je v Párnického réžii rovnakou mierou, no zároveň iným spôsobom autentické ako v Uhrovom stvárnení) prináša film ... kone na betóne aj jednu z možných odpovedí na otázku, čím bol a kam dnes môže smerovať slovenský film. Párnického a Zimkovej film totiž vychádza z tradícií a kultúrneho kontextu osemdesiatych rokov (s mierou použité zábery z prvého príbehu i poďakovanie za tvorivú inšpiráciu Štefanovi Uhrovi v záverečných titulkoch filmu navonok jednoznačne ilustrujú túto kontinuitu), no zároveň tvorcovia približujú svoj príbeh divákovi, ktorý žije tu a teraz. Dôležité je, že sa pritom neusilujú o povrchnú atraktivitu príbehu, ani o lacný humor či primitívnu zábavu v štýle repete. Naopak, dnešný Johanin príbeh si aj napriek pomalému a miestami rozvláčnemu rozbehu všetkých "povinných" motívov, ktoré tvorcovia vo svojom pokračovaní jednoducho nemohli opísať, udržiava a stupňuje tú smutno-veselú polohu, ktorá emotívne zapôsobí na diváka smiechom i dojatím. Pravda, v takto koncipovanom rozprávaní niet veľa miesta ani pre podrobné rozkrývanie psychologickej motivácie postáv a vzťahov, ani na širšie zobrazenie spoločenského prostredia a dobového kontextu príbehu. Napokon, o to Zimkovej (Uhrovi) a Párnickému ani nešlo. Ich príbeh totiž nie je zložito štruktúrovaný, je to skôr voľné vyrozprávanie a zobrazenie motívov, epizód, situácií a postáv, vytvárajúce kolorit a atmosféru nielen jedného slovenského regiónu. Dôraz pritom spočíva na drobnokresbe a typizácii postáv i postavičiek a na vystihnutí atmosféry prostredia v obrazovom stvárnení.
A hoci je "voľné" pokračovanie príbehu dosť viazané na svojho predchodcu, predsa je len Johana alias Zimková o čosi iná. Skúsenejšia, možno väčšmi rozdvojená a nerozhodná, no cítiaca a uvažujúca - o sebe, o živote, o ľuďoch... A tá pastva koní na betóne je aj pre ňu čoraz väčšmi spomienkou.
Autor: MARTIN ŠMATLÁK
