„Deťom môže učiteľ hovoriť o penise a pošve tak bežne ako o hlave alebo oku. Len čo prídu prvé pubertálne príznaky, sú tieto témy naraz úplne o niečom inom ako predtým. V puberte je na to už neskoro. Chlapci to karikujú, dievčatá sa hanbia. V puberte sa už nemá hovoriť o sexualite, ale základnou témou sa stáva výber partnera, komu sa páčim, komu nie, s kým by som dokázal vytvoriť pár. Sú to prastaré kódy vedúce k zachovaniu rodu. Je to maximálne zodpovedný proces. Mladej generácii treba vysvetľovať, že najväčším nepriateľom vzťahov je promiskuita, rozdrobenie citov do komerčných vzťahov.“

Podľa Hubálka z prieskumu je známe, že ani mnohí učitelia sa pri sexuálnej výchove necítia vo svojej koži. Pre každého piateho je to problém. V Austrálii na to vymysleli pomôcku – učiteľ má najprv samého seba nahrať, ako rozpráva o tejto pálčivej téme. Potom sa vypočuje a vyvodí z toho závery – autodiagnostikuje sa, pri ktorých pasážach zneistel alebo sa zakoktal. (ru)