V piatok 13. januára sme vás v správe Vrahovia šiestich Vietnamcov sú za mrežami a čaká ich súd informovali o tom, že dvoch páchateľov brutálnej hromadnej vraždy čaká v dohľadnej dobe súdne pojednávanie. Vyšetrovanie bolo po polroku ukončené a vina obom páchateľom v plnom rozsahu dokázaná. Dnes prinášame podrobnú analýzu tragédie z 8. apríla 1994. Materiál je spracovaný podľa obžaloby, ktorú mestský prokurátor predložil Mestskému súdu v Bratislave v polovici novembra minulého roku.
PRED MASAKROU
Obvinení Róbert M. (1971) a Viliam H. (1970) sa poznajú už od detstva. V rokoch 1988 - 1993 s menšími prestávkami obaja pracujú v š. p. Istrochem Bratislava. V tom istom podniku robia aj dvaja Vietnamci - Tran Xuan Kham a Tran Phuong Son. V auguste 1992 pracuje Kham na tej istej prevádzke ako obvinený Róbert M. Obaja obvinení vedia o tom, že Vietnamci si v júli 1992 založili firmu DUK, spol. s. r. o., a že si v apríli 1993 prenajali priestory na Starej Vajnorskej ceste č. 12, kde aj bývali. Róbert M. tieto priestory veľmi dobre pozná, lebo tu bol niekoľkokrát nakupovať. Vie, že sa Vietnamcom v podnikaní darí a majú veľa korún a valút. Obaja páchatelia vedia, že Vietnamci nemajú vo zvyku ukladať peniaze do banky; radšej ich držia doma. Koncom roka 1993 začnú uvažovať, ako by sa peňazí zmocnili. Začiatkom roka sa niekoľkokrát stretnú a túto myšlienku rozvíjajú. Nakoniec dospejú k rozhodnutiu, že peňazí sa zmocnia aj za cenu usmrtenia. Na čiernom trhu kúpia samopal zn. Škorpión s tlmičom za 30 tisíc Sk a pištoľ za 4 tisíc korún. V lese nad Račou preskúšajú obidve zbrane, či sú funkčné, a v jednej garáži na Kafendovej ulici vyskúšajú samopal s tlmičom, "či nebude počuť streľbu". Ešte niekoľkokrát si obzrú sklad na Vajnorskej - zvonku aj zvnútra (pod zámienkou nákupu tovaru), aby zistili, koľko Vietnamcov tam vlastne žije a v akom čase budú mať najväčšiu istotu, že ich nikto nezbadá.
V piatok 8. apríla sú spolu od rána. Navštívia niekoľko krčiem a pravdepodobne pri pive sa dohodnú, že Vietnamcov večer prepadnú. Zoberú zbrane s plnými zásobníkmi a autom zn. Fiat Tipo sa odvezú na východnú stanicu. Tam vozidlo odstavia a peši idú na Starú Vajnorskú. Keď sa presvedčia, že Vietnamci sú doma, definitívne sa rozhodnú, že prepad uskutočnia. Vstupná brána do areálu je odomknutá, taktiež je odomknutá aj brána do skladu, kde Vietnamci aj bývajú. Keď Róbert M. a Viliam H. vchádzajú do miestnosti, je presne 20.17 h.
PRIEBEH MASAKRY
Podľa obžaloby ďalší priebeh udalostí, ktoré sa na mieste činu následne odohrali, nemožno popísať stopercentne, možno vychádzať len z jednotlivých výpovedí obvinených.
Vo chvíli, keď Róbert M. a Viliam H. vojdú dovnútra, z miestnosti vľavo vyjde Tran Phuong Son. V tom momente na neho Róbert M. namieri samopal a žiada, aby mu vydal peniaze. Son podíde k písaciemu stolu. Róbert M. ho odsotí v domnienke, že Son chce vybrať zo zásuvky zbraň. Son sa posunie k dverám vedľajšej miestnosti. Róbert M. sa otočí a niekoľkokrát na neho zo samopalu vystrelí. Son padá na zem. Vo vedľajšej izbe sedí Nguyen Minh Hai. Keď zbadá Róberta M., vyskočí a chce utiecť do zadných miestností. Róbert M. na neho čosi zakričí, keď však Hai nereaguje, vystrelí naňho zo vzdialeností asi troch metrov. Hai padne medzi váľandu a prepravky a ostane tam ležať. Róbert M. ho prezrie, potom sa vráti k vchodovým dverám. Viliam H. medzitým ide do najzadnejšej miestnosti, odkiaľ pod namierenou pištoľou privedie obidve vietnamské ženy. Žiadajú od nich peniaze. Vystrašené ženy ukážu na stolík. Róbert M. otvorí jednu zo zásuviek. Sú v nej slovenské koruny v rôznych bankovkách. Nahádže ich do igelitovej tašky. Potom žiada od žien valuty.
V tej chvíli sa v zadnej izbe rozplače osemmesačné dieťa Nguyen Dao. Jedna zo žien - tehotná Nguyen Thi Kim Dung - omdlie. Spadne na zem vedľa mŕtveho Sona. Druhá žena - Huong - sa hodí na ňu.
Viliam H. začne prehľadávať miestnosti. Najprv strednú, potom zadnú. Dieťa, ktoré plače v zadnej izbe, položí na bruško na zem a zahádže vankúšmi a paplónmi. Dieťa sa neskôr udusí. Z pitevného nálezu vyplynulo, že príčinou smrti osemmesačnej Dao bolo "mechanické udusenie zo zamedzenia prístupu vzduchu do pľúc cez nosnú a ústnu dutinu v polohe dole tvárou ležiaceho telíčka dojčaťa, pri súčasnej imobilizácii hrudníka, bruška a tváre pasívnym tlakovým pôsobením tupého predmetu, ako je paplón a poduška. Z tejto polohy sa dojča vlastnou aktivitou a pohyblivosťou nemohlo dostať".
Róbert M. v tom čase stojí v prednej miestnosti a obe ženy stráži s namiereným samopalom. Do miestnosti nečakane vstúpi Tran Xuan Kham. Keď zbadá, čo sa stalo, chce sa vrhnúť na Róberta M. Ten však na neho okamžite vystrelí zo samopalu niekoľko rán. Kham padá mŕtvy na zem.
Viliam H. medzitým v zadnej izbe nájde dámsku koženú kabelku, v ktorej sú v igelitovej taške uložené marky, doláre a šilingy. Tašku podáva Róbertovi, ktorý ju vkladá do igelitky, kde už sú slovenské koruny, a znova sa pustí do prehľadávania miestností. V igelitke sú valuty a koruny v celkovej hodnote takmer 1,2 milióna korún.
V tej chvíli začne jedna zo žien - Huong - kričať. Róbert M. ju upozorní, aby bola ticho, a vystrelí na ňu zo samopalu. Keď sa Viliam H. vráti zo zadných miestností s tým, že "tam už nič nie je", údajne povie, že nikto z Vietnamcov nesmie zostať nažive, aby ich neprezradil. Róbert M. potom výstrelom do hlavy zabije aj tehotnú Dung (v čase činu je v šiestom mesiaci tehotenstva), ktorá je v bezvedomí. Pravdepodobne potom ešte nasledovali "rany istoty" do hláv už zavraždených Vietnamcov. Viliam H. nakoniec vyhodí elektrický istič a z miesta činu odchádzajú.
NA ÚTEKU
Vstupnú bránu musia preskočiť, pretože Kham ju vo chvíli, keď boli vnútri, zamkol. Peši sa vrátia k autu, ktoré je zaparkované na východnej stanici. Odtiaľ idú do garáže na Kafendovu ulicu. Zbrane zabalia do igelitky a ukryjú. Slovenské koruny taktiež ukryjú v garáži; valuty vezmú so sebou. Odtiaľ idú do bytu Viliama H., kde majú pasy. Ich zámer je jednoznačný: čím skôr odísť aj s valutami do Nemecka. Vezmú so sebou aj dvoch súrodencov Viliama H., tí však vystúpia v centre mesta.
Páchatelia potom pokračujú v ceste cez Českú republiku a Rakúsko do nemeckého mesta Bötbingen, kde žije sestra Viliama H. Doma však nie je, a tak obaja páchatelia prespia u jedného známeho a k sestre Viliama H. prídu až na nasledujúci deň. Zdržia sa u nej týždeň - do soboty 16. apríla. Viliam H. ulúpené valuty zabalí do novinového papiera a do igelitu, balíček prelepí lepiacou páskou a požiada sestru, aby mu ho niekde schovala. Sestra, ktorá netušila, čo v balíčku môže byť, ho uschovala do skrine medzi bielizeň. Počas pobytu u sestry Viliam H. telefonuje domov a žiada brata v Bratislave, aby z garáže zobral dva balíčky a zakopal ich niekde v lese. Keď sa Róbert M. a Viliam H. vrátia z Nemecka, idú do garáže a zvyšné peniaze si rozdelia.
Obaja obvinení boli zadržaní o tri dni neskôr - v utorok 19. apríla - na hraničnom priechode Petržalka - Berg.
Z OBŽALOBY:
"Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obvinených Róberta M. a Viliama H. je veľmi vysoký. Títo z dôvodu uspokojenia svojich neadekvátnych finančných nárokov neváhali surovým a brutálnym spôsobom zlikvidovať šiestich ľudí, pričom sa na tento čin vopred pripravovali. Spôsob, akým svoj čin spáchali, nie je ničím ospravedlniteľný, niet tu ani jednej poľahčujucej okolnosti, ba práve naopak, sú tu okolnosti priťažujúce."
Ako dopadne rozsudok, na to si ešte budeme musieť počkať.