Médiá i fanúšikovia nariekajú – Austrália, hostiteľ tenisového grandslamového turnaja, už po troch dňoch nemá zástupcu v dvojhre. Rafter si vybral voľno, Hewitt sa vysypal v 1. kole („Neplačte, ešte sú tri ďalšie turnaje“) a Philippoussis včera v druhom („Do ďalšieho grandslamového podujatia je dosť času“).
Také niečo sa nikdy nestalo. Ba čo viac, nemá kto hrať ani ťažké 1. kolo Davisovho pohára v Argentíne, lebo netrénovaný Rafter sa nenechá vyrušovať, Hewitt vyhlásil, že si treba doliečiť kiahne a zregenerovať svaly, a Philippoussis, ktorý chýba v tíme už vyše roka, tvrdí, že ešte nie je pripravený na tri víťazné sety. Včera po prehre s Rusedským zdôraznil: „To je dôkaz, že nie som fit na päťsetové zápasy, neviem otáčať skóre, po operácii mám málo energie.“ Melbournčan gréckeho pôvodu čerpal trochu formy vlani u Samprasa a nastúpil na grandslamový turnaj po 16 mesiacoch. Nuž a keď každý z tria Rafter, Hewitt a Philippoussis zaspieva pred Argentínou „Neplač pre mňa, Austrália, veď máš toľko talentov“, nie je veru s kým nastúpiť. Že by si to mal znovu vytrpieť samorast-tridsiatnik Arthurs? Verme, že Slováci si nevezmú príklad a do Ameriky pôjdu silní, lebo Kučera nemal veľa chuti hrať a Hrbatý, ktorý sa trápi s achilovkou, signalizoval, že na 99 percent nepoletí.
Turnaj v Melbourne stratil lesk aj z inej stránky. Za jeden a pol kola prišiel o piatich najvyššie nasadených hráčov – Hewitta, Kuertena, Agassiho, Kafeľnikova a Grosjeana! Ani také niečo sa na Australian Open nikdy nestalo. Včera dostal ruský „Kalašnikov“ dokonca príučku od pomenšieho 170-centimetrového ázijského Američana Alexa Kima, ktorý postúpil z kvalifikácie ako 234. hráč sveta! Na Australian Open debutuje, v živote nevyhral grandslamový zápas a iba vlani sa stal profesionálom. Rodák z Marylandu hrával univerzitný tenis, vo veku 23 rokov je veľkou neznámou v pavúku a Kafeľnikov zasa úlovkom najťažšieho kalibru.
„Hanba,“ priznal Rus, víťaz austrálskych majstrovstiev 1999, „ale dnes je už toľko dobrých motivovaných hráčov, že ešte budeme svedkami mnohých prekvapení. Hral som asi najhoršie v živote, súpera som vôbec nepoznal, ale behal ako Chang a dostal ma do úzkych. Výmeny som nevydržal, necítil som si nohy ani ruky, bol som tvrdý, ale keby sa začínalo o dve hodiny ešte raz, mnoho situácií by som riešil inak.“
Teraz, keď miestna tlač stratila skoro všetky horúce témy (Hewittovu aroganciu, Grafovú s dieťaťom. Kurnikovovej ďalší márny pokus dokázať, že je lepšia tenistka ako modelka, Philippoussisov comeback, sesterský duel Williamsových. Ivaniševičov humor), musí sa uspokojiť s písaním o cudzincoch. Ťažké sústo na preglgnutie v krajine, ktorá žije tenisom a športom vôbec. Ešte šťastie, že my si nemusíme hľadať prácu medzi úspechmi zahraničných tenistov, ale máme čo robiť, aby sme pochytali našich reprezentantov. Po troch dňoch, na rozdiel od Austrálie, máme v hre ešte piatich.
ANDREJ BUČKO, Melbourne
