Muhammad Ali zráža na zem Sonnyho Listona počas súboja o titul profesionálneho majstra sveta. FOTO – ARCHÍV
a neskorší profesionálny majster sveta, trpiaci už 18 rokov na Parkinsonovu chorobu, sa na počesť významného jubilea dočkal mnohých ocenení.
K jubileu nový film
Na začiatku tohto týždňa si ho do Kodak Theatre v Los Angeles prišlo uctiť 3300 prominentných hostí zo sveta šoubiznisu, športu i politiky. Televízia CBS mu včera venovala hodinový dokument, kde dala priestor aj hercovi Willovi Smithovi, ktorý ho stvárňuje v životopisnom filme Ali. Ten premietajú v amerických kinách od vianočných sviatkov.
Prvé slávnostné blahoželanie však dostal od členov správnej rady jeho rodného mestečka Louisville. „Považovali sme za potrebné uctiť si ho nielen pre jeho výsledky, ale aj preto, akým je človekom,“ vyhlásila členka rady Yonne Brathwaitová. Sláva a mýtus Casiusa Claya, ktorý ako 22-ročný po prechode na moslimskú vieru prijal meno Muhammad Ali, trvá aj 20-rokov po konci kariéry. Prečo práve Muhammad Ali? „Muhammad znamená hodný všetkej chvály a Ali je najväčší. To je presne to meno, ktoré si zaslúžim,“ vysvetľoval.
Z ulice do telocvične
Nebyť policajta Joa Martina, nikdy by svet umenie najstaršieho syna maliara vývesných štítov nespoznal. Keď Cassiusovi ako 12-ročnému ukradli bicykel, práve Martin ho presvedčil, že sa musí naučiť brániť proti zlu iných a priviedol ho do telocvične, kam lákal miestne deti poflakujúce sa po uliciach.
Čaro športu si Claya podmanilo takmer okamžite, podľa matky Odessy bol v tých rokoch na neudržanie. Ako 17-ročný sa stal amatérskym majstrom USA, ako 18-ročnému mu na OH v Ríme vešali na krk zlatú medailu, ktorú však krátko po hrách od zlosti po rasisticky motivovanej bitke s bielym gangom zahodil v rodnom meste do rieky Ohio (o 36 rokov neskôr mu v Atlante, kde zapaľoval olympijský oheň, vtedajší predseda MOV J. A. Samaranch venoval duplikát).
V roku 1961 už stál v profesionálnom ringu, plný rečí o tom, že súperi sa medzi povrazmi po jeho úderoch porúčajú k zemi v prvých dvoch kolách. Úvodných päť zápasov aj tak bolo a hoci potom prišli čoraz ťažšie boje, Ali vyhrával. Zo 61 súbojov počas 20-ročného pôsobenia v profiringu prehral len 5 súbojov, z 56 víťazných vyhral 37 knokautom.
Nohy motýľa, bodnutia včely
Vo februári 1964 sa 197 cm vysoký a 97 kg vážiaci majster taktiky a tvrdých úderov po súboji so Sonnym Listonom v Miami Beach dostal až na profesionálny trón. O rok neskôr to v odvete Listonovi natrel znovu po údere, čo mnohí očití svedkovia označili za zázračný. Dva razy potom titul stratil, aby ho znovu získal späť. To sa pred ním nikomu nepodarilo.
„Videli ste niekedy takého šikovného boxera ako ja. Z tohto športu robím zážitok, celosvetovú záležitosť,“ hlásal pyšne v októbri 1975 a fanúšikovia i odborníci s ním súhlasili. S mimoriadne rýchlymi nohami a skvelým postrehom v ringu doslova tancoval i ničil súperov. „Lieta ako motýľ, bodá ako včela,“ tvrdilo sa vtedy o ňom.
To už mal za sebou aféru, keď odmietol narukovať do americkej armády a bojovať vo Vietname, za čo ho v júni 1967 Najvyšší súd USA odsúdil na 5 rokov väzenia a pokutu 10-tisíc dolárov. Tam napokon vďaka právnikom neskončil, súd v roku 1971 svoje rozhodnutie zrušil.
Ali sa nevzdal a korunu svetového boxerského kráľa získal späť. Pamätný je najmä súboj s Georgeom Foremanom v zairskej Kinshase v októbri 1974 (v prvom súboji profesionálov na africkej pôde). Súpera knokautoval v 8. kole, aby o rok zdolal ďalšieho veľkého boxera tých čias Joea Fraziera a v nasledujúcich desiatich súbojoch proti vyzývateľom vždy svoju pozíciu ubránil.
Do ringu aj dcéra
Kariéru ukončil v decembri 1981 po prehre s Trevorom Berbickom v Nassau. To už však zďaleka nebol činný len ako boxer. Preslávil sa ako športový diplomat, chodil po svete, stretával sa so štátnikmi a kázal o hrdosti čiernych.
„Sľúbil som, že ak sa raz stanem slávnym, budem pomáhať druhým ľuďom. Nechcem byť ako tie hviezdy, ktoré po tom, čo zbohatnú, na iných kašlú,“ zopakoval na nedávnej oslave v Los Angeles svoj životný postoj. A k tomu vedie veriaci moslim a štyri razy ženatý otec aj svojich osem detí (vrátane dvoch adoptívnych).
Keď sa však jeho dcéra Laila Aliová rozhodla rovnako pre box, dlho bol proti. „Nechcel, aby som v ringu trpela. Keď však zistil, že som tvrdohlavá, stál stopercentne pri mne,“ vyhlásila Laila, živiaca sa ako majiteľka kozmetického salóna v Los Angeles.
RASTISLAV HRÍBIK
