BUDAPEŠŤ - Inštalácia Ilony Németh v podobe bytu, ktorý tvoril jadro česko-slovenskej expozície na minuloročnom 49. benátskom bienále, sa presťahovala do Mücsarnoku, teda Kunsthalle v Budapešti. Zajtra o 18.00 h bude v mierne upravenej verzii pod názvom Verejné súkromie sprístupnená maďarskému publiku.

V Benátkach Ilona Németh predstavila kuchynku, obývačku, knižnicu, posteľ, detskú izbu aj vaňu, všetko vtlačené do rozmerov 528 x 968 centimetrov a s výškou 135 centimetrov.

Sektorový nábytok, knižnica s Foucaultom v čiernobielej obálke v preklade Miroslava Marcelliho, Závadom, posteľ a na nej biela vlnená deka z Ikey. Zmenou oproti „benátskej“ realizácii je civilnosť inštalácie a dôraz položený na sociálnu priehľadnosť.

Pôvodné paródie televíznych programov, ktoré boli príspevkom zabávača Jiřího Surůvku a bežali nonstop na TV monitoroch umiestnených v jednotlivých izbách a miestnostiach bytu, tentoraz nahrádzajú reálne programy maďarskej televízie a satelitných staníc, ktoré si návštevníci budú môcť ľubovoľne naladiť.

Horná úroveň bytu - pódium - je priehľadná, bez Surůvkových počítačových tlačí, ktoré vyčnievali do tohto priestoru zo všetkých jeho miestností. Webové stránky sprístupňujúce tvorbu Ilony Németh spolu s Artotékou mladých slovenských výtvarníkov a výtvarníčok sú i naďalej k dispozícii v počítači v obývačke, zatiaľ čo ďalší počítač v detskej izbe ponúka deťom počítačovú hru. Inak všetko ostatné zostáva v tejto bytovej inštalácii na mieste presne tak, ako to bolo v Benátkach.

Malé adaptácie bytu Ilony Németh svedčia o tom, že je schopný pružne prispôsobiť sa novej situácii a poskytnúť „prechodný pobyt“ návštevníkom a návštevníčkam aj v iných galériách. Každopádne v tých, ktoré sa neboja problémov súvisiacich s jeho „sťahovaním“ a všetkým tým, čo k tomu patrí.

Verejné súkromie Ilony Németh môžu hostia navštíviť v budapeštianskom Mücsarnoku do 28. februára 2002.

Autor: KATARÍNA RUSNÁKOVÁ(Autorka je výtvarná teoretička a kritička)