izátor a Ferdinand Šamaj, vedecký pracovník a bývalý riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu v rokoch 1969 - 1991. Kniha je členená do niekoľkých samostatných kapitol, ktoré precízne a chronologicky mapujú jednotlivé odbory meteorológie a periódy jej vývoja. Čitateľov môžu zvlášť zaujať kapitoly, ktoré sú venované meteorológii na území Slovenska.
Za prvým záznamom o počasí na území Slovenska sa musíme vybrať až na začiatok prvého tisícročia nášho letopočtu. Zachovaný zápis, ktorý súvisí s pobytom XV. rímskej légie, hovorí: „V bojoch Marca Aurélia s Markomanmi prišli jeho jednotky na Pohronie do búrky. Horúčavou zoslabnutých vojakov zasiahol osviežujúci dážď.“
V dávnejšej minulosti boli hlavným zdrojom správ o počasí (tuhé alebo mierne zimy, horúce a vlhké letá, povodne a suchá, víchrice, búrky) predovšetkým kroniky, denníky, matriky, cestopisy a korešpondencie, ktoré boli vedené v kláštoroch a rozličných šľachtických sídlach. Najstaršie dochované informácie o počasí na území Slovenska pochádzajú z 11. storočia.
Záznamy sa vtedy ešte nerobili pomocou meteorologických prístrojov, ale viac si všímali rôzne zaujímavé a nezvyčajné meteorologické javy a aj škody spôsobené extrémnymi prejavmi počasia. Tieto archívne materiály majú veľkú kultúrno-historickú a dokumentačnú hodnotu. Napríklad v kronike Gašpara Heltaia sa píše: „V zime 1383/1384, keď kráľ Matej viedol ťaženie z Bratislavy do Viedne, boli mimoriadne silné mrazy, mnoho vojakov pomrzlo, keď vojsko postupovalo po silnom ľade, ktorý pokryl Dunaj“.
Od 16. storočia sa záznamy s meteorologickou tematikou začínajú objavovať v dokumentoch, ktoré pochádzajú z centier kultúry a vzdelanosti, akými boli Trnava, Levoča, Košice a Bratislava. V 17. a 18. storočí ovplyvnili meteorológiu podstatným spôsobom rozvíjajúce sa vedy, ako aj politické reformy Jozefa II. a Márie Terézie. V školách a iných inštitúciách sa začínajú robiť pravidelné merania meteorologických prvkov - na území Slovenska to bolo na desiatich miestach. Počasie sa stáva súčasťou kalendárov, prísloví, ľudových pranostík ako aj dobovej literatúry. Napríklad v známom diele Juraja Fándlyho Piľní domajší a poľní hospodár môžeme nájsť aj takúto pranostiku: „Lahodní a teplí čas o Vánocách je znameňí, že zima buďe dlho trvať, to jest, keď ňeňí zima tedi, keď má biť, buďe potom, keď bi ňemala biť.“
Osobitnú pozornosť si v 19. storočí bezpochyby zaslúžia i kuriózne snahy o pravidelné vydávanie predpovedí počasia. V rokoch 1845 - 1848 ich uverejňoval v novinách Orol Tatranski S. Ferjenčík, evanjelický farár z Jelšavy. Pri predpovedaní počasia vychádzal z polohy planét. Hoci jeho metóda nevychádzala z vedeckých metód v dnešnom chápaní, nemožno mu uprieť snahu o popularizáciu meteorológie.
Prvé profesionálne meteorologické pracoviská na území Slovenska boli v Hurbanove a Nedanovciach, pričom v Hurbanove sa pravidelné meteorologické pozorovania od roku 1871 vykonávajú až dodnes. (pm)
