V našich klimatických podmienkach sa to stáva zvyčajne na rozhraní rokov, čiže v pokročilejšom štádiu zimy. Snehová pokrývka potom vydrží až do jari. Situácia, keď trvá neprerušene už od jesene, býva výnimočnou. Naopak, častejšie býva, že sa objaví veľmi skoro, zima má potom miernejší charakter, prevažne len s epizodickým výskytom snehovej pokrývky.

Rekordné zimy

V posledných troch desaťročiach výrazne prevládali na Slovensku mierne zimy s nedostatkom snehu. Na juhu Slovenska sa napríklad snehová pokrývka vôbec nevyskytovala v zimách 1974/1975 a 1997/1998. Do roku 1970 bolo mrazivých a na sneh bohatých zím viac. Predovšetkým teplotnými rekordmi je známa zima 1928/1929. Vojnou poznačený život ľudí komplikovali aj tuhé zimy 1939/1940, 1940/1941 a 1941/1942. V 50. rokoch si z tohto pohľadu zaslúžia pozornosť zimy 1951/1952 a 1953/1954.

Bohatou na sneh bola najmä zima 1962/1963. Napríklad na Myjave snehová pokrývka trvala bez prerušenia od 21. novembra 1962 do 15. marca 1963. Podobného charakteru bola potom zima 1969/1970, keď sa na Myjave vytvorila trvalá snehová pokrývka 27. novembra 1969 a roztopila sa až po 120 dňoch 26. marca 1970. V osemdesiatych rokoch si osobitnú pozornosť zaslúži snehová kalamita zo začiatku druhej dekády januára 1987, ktorá na jeden-dva dni takmer úplne paralyzovala život v Bratislave a na juhozápadnom Slovensku.

Najviac dní od roku 1921

Na sneh bohaté zimy sa vyskytli aj v deväťdesiatych rokoch. Naposledy to bolo počas zimy 1998/1999, keď veľa snežilo na východnom Slovensku, vo februári 1999 tam mali snehovú kalamitu. Na juhozápadnom Slovensku bola na sneh bohatá zima 1995/1996. Zvláštna bola v tom, že snehová pokrývka sa dlhodobo udržiavala v oblasti Bratislavy a Malých Karpát. Aj keď nebola nepretržitá, bola to zima s najvyšším počtom dní so snehovou pokrývkou v Bratislave aspoň od roku 1921.

V priestore bratislavského letiska vtedy ležala snehová pokrývka 92 dní, čo bolo o 2 dni viac ako počas rekordne mrazivej zimy 1928/1929. Vo vyšších polohách Bratislavy bol počet dní so snehovou pokrývkou v zime 1995/1996 vyjadriteľný trojciferným číslom, napríklad na Mudroňovej ulici v blízkosti parlamentu to bolo 104 dní, na Kolibe 120 dní, na Kamzíku 141 dní, na Malom Javorníku na hrebeni Malých Karpát 153 dní. Na juhovýchodnom svahu Malých Karpát v Modre-Piesku to bolo dokonca až 157 dní.

V Bratislave ako v Tatrách

Zaujímavé bolo, že v tesnej blízkosti Bratislavy boli vtedy podobné snehové pomery ako v Tatrách, kde napríklad v Štrbskom Plese bolo v rovnakom období 176 dní so snehovou pokrývkou, pričom jej maximum tam na začiatku apríla 1996 dosiahlo 92 cm. V polovici marca 1996 však bolo na Malom Javorníku až 99 cm snehu, v Modre-Piesku 94 cm a na Kamzíku 65 cm.

Príčinou boli stredomorské tlakové níže, ktoré so svojím pásmom sneženia zasahovali len juhozápadné Slovensko, čím narastal kontrast v snehových pomeroch medzi krajným juhozápadom Slovenska a jeho ostatným územím.

Začala sa skoro

Tohtoročná zima sa vo svojej prvej fáze začala podobať práve tuhým zimám 60. rokov. Jej osobitosťou je skorý začiatok, ktorému predchádzal už studený november. V decembri potom panovala zima s výraznou prevahou zápornej teploty vzduchu a s pribúdajúcim snehom. Najviac ho pribudlo medzi Vianocami a Silvestrom a potom v ďalšej vlne hneď na začiatku roka 2002.

Najprv bolo najviac zasiahnuté severozápadné Slovensko, kde iba počas poslednej decembrovej dekády narástla snehová pokrývka približne o pol metra, takže v kotlinách stredného Považia, Kysúc, Oravy, Liptova, Turca a Horehronia dosiahla na Silvestra prevažne 50 až 70 cm a v horských oblastiach to bolo viac ako meter. Hneď v prvých dňoch nového roka pribudlo k tejto hrubej vrstve snehu v Čadci 59 cm, v Oravskej Lesnej 41 cm, v Bardejove 35 cm a v Medzilaborciach 28 cm nového snehu.

Vplyvom vetra sa vytvárali neprekonateľné prekážky v podobe obrovských závejov. Nestabilný základ snehovej vrstvy na lavínových svahoch, veľké prírastky nového snehu, vietor a prechodné oteplenie potom podmienili padanie lavín v našich najvyšších pohoriach.

Najexkluzívnejšia?

Tohtoročná zima je teda zatiaľ veľkorysá a dopriala nám neúrekom toho, čo k tomuto ročnému obdobiu patrí. V ďalších týždňoch sa môžu potvrdiť očakávania, podľa ktorých by mohla byť zaradená medzi najexkluzívnejšie zimy za posledných osemdesiat rokov.

Ak by sneh padal v podobnom množstve aj v ďalších týždňoch, vznikli by v povodiach našich riek veľké zásoby vody v snehovej pokrývke. Mohla by to byť užitočná rezerva, ale za prípadných nepriaznivých poveternostných podmienok na konci zimy a na jar aj nebezpečný potenciál pre vodný živel.

PAVEL FAŠKO

(Autor je klimatológ)