Na poslednú chvíľu sa podarilo diplomatom zachrániť Kolumbiu pred vypuknutím rozsiahleho konfliktu medzi vládnymi jednotkami a povstalcami z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC).

Korešpondenti z Bogoty hovoria, že krajinu pred vojnou s ľavicovými fanatikmi zachránil satelitný telefón. Iní zase poukazujú na to, že tamojší prezident Andrés Pastrana sa snaží pripraviť pôdu na májové prezidentské voľby, keďže jeho vládnutie mnohé médiá označujú za „slabé“.

Hra o čas

Nervozita začala narastať 3. januára, keď sa vládni vyjednávači a zástupcovia z FARC stretli v juhokolumbijskom Caguáne. Camilo Gómez, vládny komisár pre mier, mal s ľavicovými pištoľníkmi pokračovať v rozhovoroch, ktoré zamrzli pred 3 mesiacmi kvôli rozdielnemu vnímaniu povstaleckej demilitarizovanej zóny s rozlohou 42-tisíc štvorcových kilometrov.

Vláda chcela, aby povstalci konečne predložili konkrétne ponuky, na základe ktorých by sa zaviazali k postupnému uvoľneniu napätia v krajine. Povstalci chceli pokračovať v doteraz osvedčenej taktike, ktorá spočívala v predkladaní hmlistých požiadaviek, v snahe získať čo najviac času.

Teraz si „pre istotu“ povstalci nechali otvorenú linku satelitného telefónu, ktorý počas napätých dvoch januárových týždňov pomohol hneď dvakrát. Prvý raz práve 3. januára a druhýkrát uplynulú nedeľu, keď agentúry pomaly odpočítavali ultimátum, ktoré dal Pastrana povstalcom na odchod z demilitarizovanej zóny.

Keď OSN ratuje

Gómez povstalcom vyčítal, že jediné, čo hľadajú, sú výhovorky na oddialenie dialógu. Agentúra EFE pripomenula, ako Gómez odkázal prezidentovi Pastranovi, že rokovania zamrzli. Prezident mu kázal, aby rokovania opustil.

Hlavný veliteľ FARC legendárny partizán Manuel Marulanda preto cez svojho vyjednávača Pastranu požiadal o deň strpenia. Prezident mu vyhovel. Hoci vládni vyjednávači pripravili nový návrh dohody o demilitarizovanej zóne, povstalci ju nepodpísali. Zase hrali o čas. Pastrana preto rozhodol zastaviť mierové rozhovory.

Do rozhovorov preto vstúpil vyslanec OSN pre mierový proces v Kolumbii James Lemoyne, ktorý požiadal Pastranu, aby mu dal priestor na rokovanie. Prezident síce súhlasil, ale v tom istom čase dal povstalcom ultimátum: Do 48 hodín mali opustiť svoju povstaleckú enklávu nazvanú po svojom vodcovi „Marulandia“.

Prehltli to

Ešte v nedeľu sa zdalo, že sa rokovania nepohli ani o krok, a keď ďalší hovorca FARC Simón Trinidad vyhlásil, že „krajina ide do vojny“, čakalo už pri hraniciach povstaleckej enklávy asi 13-tisíc vládnych vojakov. Ľudia z demilitarizovanej zóny opúšťali svoje domovy, povstalci leštili pušky.

Kolumbiu zachránilo, keď Mexiko, Španielsko, Kuba a Venezuela Pastranu s Marulandom presvedčili, aby ich zástupcovia od rokovacieho stola nezutekali. V nedeľu poobede už bol na stole nový náčrt dohody, ktorá mala povstalcov v 38 rokov trvajúcom konflikte presvedčiť, aby zanechali taktiku vyčkávania a predložili konkrétny rokovací kalendár s témami, ktoré majú krajinu opäť vrátiť do prímeria.

Kolumbia čakala, či Pastrana a Marulanda návrh prehltnú. Prehltli, hoci nie tak pompézne, ako vo februári minulého roku, keď kolumbijský prezident navštívil samotné srdce „Marulandie“ - dedinu Los Pozos. Teraz to bolo inak.

Prezident neopustil svoju bogotskú rezidenciu a Marulanda zase svoje sídlo v džungli. Spojili sa cez satelitný telefón, aby návrh odobrili. Vládni vojaci sa stiahli do kasární a povstalci ustúpili.

Kto je víťazom? Komentátori hovoria, že Pastrana. Veď sa mu cez riskantný ultimátový manéver podarilo, aby FARC zmenili taktiku predkladania hmlistých návrhov a získavania času.