Miestnosť bez okien s nakloneným stropom, ktorá mala podľa všetkých zákonov už dávno spadnúť, zo všetkého najmenej pripomínala školské priestory. Ženy v zborovni školy v kábulskej štvrti Chajrchana sa prekrikujú, hovoria jedna cez druhú, tvária sa učene a prísne. Niektoré mávajú prútmi, ktorými vedú deti k poslušnosti. Iba Nafisa Nazonová sedí pokojne v kúte a zohrieva sa pri plynovom variči. Burku si prehodila cez ramená a vytvorila z nej nad varičom niečo ako stan, v ktorom sa udržiava teplo. „Sú trochu divoké,“ vyhlásila asi po pol hodine a nebolo jasné, či má na mysli deti, ktoré po sebe hádzali na dvore zvyšky tehál, alebo svoje kolegyne.

Dlhé prázdniny

Málokde na svete majú školáci také dlhé prázdniny. Zimné sa začali 15. decembra a končia sa 23. marca. V lete môžu deti oddychovať niekedy desať dní, inokedy celý mesiac, podľa toho, aké je počasie. V zime sa nikde nekúri, preto sú prázdniny také dlhé, v lete je príliš veľké teplo na to, aby sa žiaci sústredili. Teraz by mali byť zimné prázdniny, ale školy v Kábule sú i tak preplnené deťmi a učiteľkami. Učia sa na tri zmeny a v polozrútených budovách, to i napriek chladnému počasiu vrie. Začali sa totiž tzv. doučovacie kurzy. Hlavne dievčatá musia dohnať to, čo za uplynulých päť rokov zameškali. Za vlády talibov mohli normálne školy navštevovať iba chlapci, aj tí sa venovali hlavne náboženstvu. Aj dievčatá sa však mohli naučiť sa čítať a písať. Pokiaľ o to ich rodičia stáli, posielali ich do škôl Talim korán pri mešitách, kde sa učilo, čo sa píše v Koráne. Okrem toho v Kábule fungovalo niekoľko tajných škôl pre dievčatá. Najslávnešie a najnavštevovanejšie boli práve hodiny Nafisy Nazonovej.

Dokonalá kamufláž

„Prišli, a tak si to väčšinou odniesol môj muž. Vedeli, že niečo podozrivé robíme, ale nemali dôkazy,“ hovorí Nafisa, ktorá založila prvú súkromnú tajnú školu po príchode talibov. „Môj muž im povedal, že učím dievčatká susedov tkať koberce. Po druhý raz prišli už veľmi nahnevaní a po tretí raz nebol manžel doma. Vtrhli k nám, práve keď som učila. Našťastie, sme všetky pomôcky, ktorých sme mali minimum, stačili schovať. Zase som im tvrdila, že učím dievčatá domáce práce. Udreli ma dvakrát do hlavy a odišli.“

Niekoľko dní po tejto návšteve talibanskej mravnostnej polície bol muž Nafisy zatknutý. Nafisu zadržali len na tri dni. Za jej činy podľa predstáv talibov zodpovedal jej manžel a toho si podržali za mrežami celé tri mesiace. „Mala som dvanásť spolupracovníčok a všetky sa začali strašne báť,“ usmieva sa Nafisa. „Väčšina z nich si vyučovaním zarábala na živobytie. My sme existenčné problémy nemali, takže deti, ktoré som učila ja, nič neplatili.“ Do minuloročnej jesene prešlo jej kurzami tritisíc dievčat. Po skúsenostiach s políciou prijala niektoré bezpečnostné opatrenia. Nariadila dievčatám, aby k nej chodili s Koránom v ruke. Keby sa ich náhodou niekto spýtal, kam idú, museli odpovedať, že ich teta učí čítať svätú knihu. Horšie by bolo, keby niekto chcel skontrolovať, či ozaj robia pokroky v tkaní kobercov. Nafisa totiž toto remeslo vôbec neovláda.

Afganská vláda teraz otvára nové dievčenské školy. Podľa tradície až do šiestej triedy môžu chlapci a dievčatá chodiť do spoločných tried. Potom už sú až do vysokej školy od seba prísne oddelení. „To si nevymysleli talibovia, tak to u nás bolo vždy a nepoznám ani jednu afganskú rodinu, ktorá by svoju dvanásťročnú dcéru poslala do jednej triedy s chlapcami,“ hovorí Nafisa. Najväčším problémom afganského školstva nie sú učiteľky, tých je viac než dosť a navyše sú po toľkých rokoch nečinnosti pomerne oddýchnuté, ani zbúrané budovy, na opravu ktorých sľubujú humanitárne organizácie obrovské sumy, ani zdivočené deti - s pomocou prútov ich pedagógovia iste časom upokoja. Pre strašnú chudobu sa afganská školská dochádzka nemôže nazývať povinnou ani všeobecnou. Obrovské množstvo detí sa do školy nikdy nedostane. Budú musieť čistiť topánky, umývať autá, zbierať zvyšky jedla na všadeprítomných kábulských smetiskách, žobrať alebo drieť na poli.

Autor: Petra Procházková pre SME agentúra Epicentrum, Kábul