Londýn 16. januára (TASR) - Britské múzeum v Londýne sa už dlhšie naťahuje s Gréckom o vzácne reliéfy z aténskeho Parthenónu, ktoré do Británie priviezol pred 200 rokmi vtedajší britský veľvyslanec v Turecku lord Elgin.
Gréci žiadajú, aby sa tieto pamiatky vrátili tam, kam patria. Britské múzeum však nechce sochy požičať ani na olympiádu, ktorá bude v Aténach za dva a pol roka, konštatuje dnešná londýnska tlač.
Times majú pre odmietavý postoj Britského múzea pochopenie, pretože práve vystavenie tzv. Elginových skulptúr v Londýne údajne pomohlo Európe, aby si uvedomila svoje korene.
Podľa Timesov by Gréci mali prestať zneužívať staroveké umenie pre svoju nacionalistickú politiku a namiesto toho by sa mali postarať o tie časti Parthenónu, ktoré im zostali, a ktoré sú v dezolátnom stave a verejnosti neprístupné. Britské múzeum vraj nie je len majiteľom Elginovej zbierky, ale aj jej ochrancom.
Elginovu zbierku umeleckých predmetov z Parthenónu tvoria mramorové dosky reliéfu, ktorý pôvodne obkolesoval celú stavbu zasvätenú bohyne Athéne. Metopy zdobí 400 ľudských postáv a 200 zvierat z gréckej mytológie.
Až do roku 1687 neboli tieto vlysy vôbec poškodené, ale výbuch muničného skladu pri obliehaní Atén benátskym loďstvom zasiahol aj Parthenón a spôsobil tu nenapraviteľné škody.
Začiatkom 19. storočia objavil vlysy lord Elgin. Tento milovník pamiatok si so sebou priviezol na pomoc umelcov, znalcov a remeselníkov. Pôvodne vraj chcel spraviť len sadrové odliatky, potom sa mu však podarilo podplatiť úradníkov a jeho pomocníci údajne vysekali ťažké mramorové dosky zo stien Parthenónu a odviezli ich do Anglicka.
Britská vláda ich odkúpila v roku 1816 od lorda Elgina za 35.000 libier šterlingov a venovala Britskému múzeu.
12 20 lb dem
