# Vašou doménou je pesnička. Čo vás na nej najväčšmi oslovilo?

"Čím viac toho poznám, čím viac som toho počul, tým viac som očarený krátkym jednoduchým artefaktom, akým je pieseň. Nedávno som prišiel na to, že zbieram spevníky, ani som to netušil. Mám veľké množstvo, ale naozaj rôznych spevníkov. Od duchovnej hudby cez vážnu po popevky, ,padlé` pesničky, drsný mestský folklór. Zbožňujem pieseň dvoj-trojminútovú - krátky bacil, ktorý sa ti dostane pod kožu a stane sa súčasťou tvojej genetickej výbavy, vnútorného repertoáru. Každý si ho vytvára podľa seba, podľa stavu svojej duše. Niekto vymyslí pesničku a ty akoby si ju do seba vsal. Ona je v tej duši celá. Príde okamih a akoby vyplávala von. V tomto je pieseň jedinečná. Dokáže okamžite reagovať na stav duše. A nielen jedna. Som rád, že viem alebo som schopný skladať niečo také."

# Českí folkoví speváci sa nedávno, takmer sa dá povedať, že húfne, vydali "objavovať" Ameriku. Vás to neláka? Alebo ste ju už objavili?

"Kamarát mi priniesol veľký dvojdielny americký spevník. Prehrával som si ho a aj pod jeho vplyvom vznikli Tři čuníci. Nerád by som komentoval počiny svojich kolegov. Každý potrebuje a pociťuje niečo iné. Ja som prostredníctvom toho spevníka objavil Ameriku doma."

# V jednej svojej staršej piesni spievate: Na druhé straně řeky Olzy žije Jacek... Vynára sa nám asociácia: Na druhej strane rieky Moravy žije Jano... Čo má z vášho pohľadu Jano s Jackom spoločné?

"Východisková situácia Jarka a Jacka a Jarka a Jana je rozdielna. Je mi skutočne úprimne nepríjemné baviť sa o tom, že sme, prečo sme a či máme byť dva štáty. Je to tak preto, že ste to tak chceli. Čokoľvek poviem, vyvoláva odpoveď a nikam to nevedie. Takže jediné, čo zostáva, je tá rieka Morava a Olza, a inak je to rozdielne medzi mnou a Jackom a mnou a Janom. Jano je pre mňa stále Jano, za ktorým pravidelne chodím. Jacek sa tým, za ktorým môžem cestovať, iba nedávno stal. Neviem, čo mám povedať. Mám ľutovať, mám volať po spojení, mám spomínať na staré časy? Nie. Došlo k prejaveniu vôle, a to je pre mňa sväté. Naše hranice sa nezatvorili. Je to jedno, či boli alebo neboli, tie hranice medzi nami jednoducho nie sú. Hranice si robíme v sebe sami."

Obsiahly rozhovor Miloša Ščepku a Mira Čevelu s Jarkom Nohavicom prináša 1. číslo týždenníka Smena na nedeľu.