Začiatky v McDonald’s sú ako z veľkej knihy. Platia vás za to, že si doma periete a máte vyložené nohy. Ale nenechajte sa tým zmiasť.
Vďaka McDonaldu som mal pocit, že sa už aj ja môžem zaradiť medzi tých mladých finančných poradcov a internetových influencerov, ktorí dávajú overené rady na tému „ako nerobiť a zarobiť“. Zrazu zo mňa akoby samé vychádzali nepriestrelné odporúčania typu „choď za svojím snom, sám za tebou nepôjde.“ Jednoducho, začiatky v mekáči sú čarovné a budú sa vám páčiť.
Do práce totiž nastúpite ešte doma. Najskôr sa musíte prihlásiť cez internetový portál a absolvovať štvorhodinové školenie požiarnej ochrany a BOZP. Z domu. Z postele.
Lenže po dvoch hodinách už nemáte čo robiť, keďže ste si prečítali všetko potrebné a aj vyklikávanie správnych odpovedí vám záhadne vyšlo. Avšak k záverečnému testu vás systém pustí až po uplynutí celých štyroch hodín, preto som si stihol uvariť kávu, naložiť práčku aj si ísť zabehať. Tým pádom som nerobil a zarobil. Haleluja!
McDonald's (zdroj: Adam Lukáč / Nora a Jakub studio)Štvorhodinovým testom to však nekončí. Zmätú vás aj prvé dve hodiny na prevádzke.
„Dobrý deň, Mário. Vitaj u nás, my si tu všetci tykáme. Ja som Monika,“ predstaví sa manažérka prevádzky.
Potom vám vysvetlí, ako vyzerá pracovný deň, položí pred vás štos papierov a nechá vás s nimi osamote. Dve hodiny. Nič zaujímavé. Akonáhle som sa ale dozvedel, že mám platené aj toto, môj záujem narástol. Zrazu som mal odpracovaný takmer jeden deň, pritom som do kuchyne ešte ani nevošiel.
„Čo ma tam čaká?“ zamýšľal som sa potichu. Hádam nebudem ten vtáčik, ktorého keď lapajú, pekne mu spievajú.
Nakoniec sa ukázalo, že takto pristupujú ku všetkému. Radšej si veci overia a zabezpečia tak, aby náhodou nedošlo k problému. Všímam si to pri zoznamovaní sa, hygiene, dátumoch spotreby, prestávkach aj pri príprave jedla. Základnú vojenskú službu som síce nestihol, ale McDonald’s sa tomu priblížil.
Vzbĺkla mi hlava
Po dvoch hodinách s papiermi som dostal uniformu a šup ho do boja. Mal som šiltovku, dve tričká, nohavice, opasok a pracovnú obuv. Podmienkou je starať sa o ne, nie však hicijako.
„Za starostlivosť o uniformu je príplatok 80 centov na hodinu,“ našiel som v zmluve. Tým pádom si ju každý musí sám prať aj žehliť.
Moje veci už boli pripravené, a tak som mohol vyštartovať do kuchyne. Ale pŕŕ, pomaly. Zaviažete si zásteru a potom to príde. Umývanie rúk.
Zrazu som si mohol v praxi vyskúšať to, čo som pred pár minútami čítal v manuáli umývania rúk. Ten prikazuje umývať si ich prvýkrát pred začiatkom práce, prvýkrát pred prípravou jedla, pred každou prípravou šalátov, po použití toalety, po dotknutí sa úst, nosa, vlasov, atď., po dotknutí sa iných ľudí, vrátane podania ruky, ak zoberiete čokoľvek z podlahy a rovnako aj po každom prerušení práce.
McDonald’s (zdroj: Adam Lukáč / Nora a Jakub studio)Zamestnanci mekáča si umývajú ruky aj tridsaťkrát za zmenu. Navyše musia ísť k umývadlu okrem predpísaných dôvodov aj jedenkrát za hodinu. Nech sa deje čokoľvek. Musia.
„Ruky, handry!“ zakričí vedúca zmeny a všetci z kuchyne sa jeden po druhom vyberú umyť si ruky a vymeniť handry.
Ešte som len začal pracovať a už mi vzbĺkla hlava od množstva informácií, čo a kedy a ako a prečo a načo treba robiť.
Avšak až keď som si umyl ruky, až vtedy sa to začalo. Jedna žemľa ide do toastra normálne, druhá obrátene a tretia celkom inam. Mäso sa na gril kladie v presnom poradí a akonáhle začne stroj pípať, reaguj. Lenže tých strojov je tam viacero a každý niečo potrebuje. Otvoriť, zatvoriť, vyčistiť, zatriasť, skontrolovať, zatvoriť, zase čistiť, furt niečo. Ako keby ste mali dvanásť batoliat naraz a všetky sa zrazu rozplačú. Čo urobíte? Buďte tichoooooo!
Pochvália vás za chybu
Trvalo asi dve hodiny, kým som prestal byť citlivý aj na pípanie kolegovej fritézy a kým som pochopil, že žemľu na Big Mac stačí vybrať z debničky a rozložiť na toaster a tú cheeseburgerovu treba otočiť a robiť najskôr vrchnú časť.
Práca v McDonalde je ako šoférovanie auta. Najskôr zapínate namiesto smerovky stierače a keď sa máte rozbehnúť v kopci, motor vrčí tak, že vám aj najnovší hit Adama Ďuricu prekričí. Lenže len čo to párkrát zopakujete, osvojíte si to a už sa dokážete za volantom aj rozprávať alebo sa na niekoho otočiť dozadu.
Stačí pokaziť zopár žemlí a do cheeseburgeru pridať bigmacovú omáčku, postupne sa to naučíte a prestáva to byť utrpenie. Navyše ani kolegovia na vaše chyby nereagujú tak, že ste grambľavé tupelo, práve naopak. Dovolia vám pokazenú žemľu vyhodiť a ešte vás aj pochvália, že vám to vlastne ide dobre a oni začínali takisto.
McDonald’s (zdroj: Adam Lukáč / Nora a Jakub studio)„Osmičku, poprosím,“ zakričí kolega.
„Robím osmičku, ďakujem,“ zopakoval som, že som počul a hodil osem cheeseburgerových žemlí do toastra.
„Osmička z toastra,“ vyhlásil som po chvíli, keď akurát zapípal stroj.
„Osmička z toastra, ďakujem,“ zopakoval kolega a hodil osem mias do grilu.
To bol moment, kedy som na žemle strekol presnú dávku horčice, potom kečupu, pridal nakladanú cibuľu, jednu uhorku a na vrch syr. Hotovo. Osem cheeseburgerov už o pár sekúnd smerovalo na tácky zakazníkov.
Zmení vám to chod domácnosti
V McDonalde sa naučíte nielen o všetko prosiť a naozaj za všetko ďakovať, ale ak tam vydržíte dlho, zmení to aj váš chod domácnosti.
Základným pravidlom je vždy si po sebe upratať. Za jeden deň hodia na gril v priemere 1200 mias, no aj na konci zmeny vyzerá byť nezanedbaný a čistý. Nezáleží, či sa na ňom robí jedno mäso alebo osem, po každej várke ho oškrabávajú a stierajú. Navyše raz za pár hodín naň vylejú vodu a dočista ho vydrhnú.
Za tri dni som nemal šancu vyskúšať si úplne všetko a nikto sa o to ani nesnažil nanútiť mi to. Navyše niektoré aktivity súvisia s tým, na akej ste aktuálne pozícii. Začínate so zelenou menovkou a priestoru na kariérny rast je viac ako je priestoru na bratislavských cestách počas vianočných sviatkov.
McDonald’s (zdroj: Adam Lukáč / Nora a Jakub studio)Druhým pravidlom práce v mekáči je používať najskôr to, čomu bude skôr končiť záruka. Potom sa stane, že máte doma v chladničke zoradené potraviny podľa dátumu spotreby a niet oblasti, kde by ste po sebe nechali neporiadok. Dokonca si už ani muž neodkladá ponožky do kategórií ‚málo používané‘, ‚stredne používané‘ a ‚ešte si raz obujem‘, hodí ich rovno do prania. Ani špinavý tanier neostáva pri odchode z bytu v dreze s poznámkou ‚veď keď sa vrátim‘.
Čo vás nenaučili na vojne, to vás naučia v McDonalde. A v čom vás nezaskočil gril ani fritéza, v tom sa pri hranolkách rozpadnete ako domček z karát.
Hranolky sú prekliatie
Bolo tesne pred piatkovým obedom, keď som sa prvý raz dostal na hranolky. Čas tak ideálny, ako keby ste sa učili robiť trdelníky na stupavských Dňoch zelá. Všade kopa ľudí a nielenže nemáte priestor na zaváhanie, nemôžete si dovoliť ani spomalený výkon.
Napriek tomu vás kolegyňa pochváli, že vám to vlastne ide dobre a ona začínala takisto. Navyše vás pozve do divadla, keďže z McDonaldu chodia každý mesiac na nejaký teambuilding. V decembri do divadla, predtým na chatu, na túru, opekať alebo sa strieľať laserovými zbraňami.
Síce sa aj pri hranolkách ukázalo, že najnáročnejšia je prvá polhodina, napriek tomu som na konci zmeny navrhol dávať za ne príplatok. Musíte mať buď šiesty zmysel, o jednu ruku viac alebo byť žena, aby ste ich zvládali pripravovať.
Nemysliteľné.
Nad hlavou vám na obrazovke pribúdajú objednávky a keďže to nie celkom stíhate, spoza chrbta vám kolegovia podchvíľou hlásia či chcú malé, stredné alebo veľké.
„Mário, dvoje malé.“
„Jedny veľké.“
„Beriem si dvoje veľké a jedny stredné.“
Okrem toho musíte sledovať kamerový záznam a stav pred pokladňami, či sa reštaurácia plní, alebo naopak nechodí nikto. Podľa toho hádžete hranolky do fritézy a pripravujete čerstvé.
Lenže tie fritézy pípajú a je ich osem. Nedajú vám pokoja, kým nespravíte to, čo potrebujú. Ale vy akurát musíte pripraviť štyri porcie veľkých hranoliek, jedny stredné a dvoje malé a objednávky pribúdajú. Čo urobíte? Buďte tichoooooo!
McDonald’s (zdroj: Adam Lukáč / Nora a Jakub studio)Prvý raz fritéza zapípa vtedy, aby ste zatriasli košíkom s hranolkami a zabránili ich zliepaniu. Druhý raz chcú, aby ste ich vytiahli. Tretíkrát im končí doba spotreby a musíte ich vyhodiť, lenže zákazníkov prichádza tak veľa, že vyhadzovať nie je čo. A štvrtýkrát sa chce fritéza prečistiť a prefiltrovať olej.
Keď som mal vnímať obrazovku, kolegov aj prichádzajúcich zákazníkov a fritovať, vyťahovať aj soliť nové hranolky súčasne, chcel som pred reštauráciu zavesiť čiernu vlajku ako na pláži a vyhlásiť zákaz vstupu, keďže hrozilo vážne riziko ohrozenia môjho života a zdravia.
Napriek tomu som si zvykol a postupne skoordinoval všetky úkony. Bolo to ako druhýkrát sa učiť chodiť.
Na konci tretieho dňa som dokázal každú objednávku urobiť asi štyrikrát rýchlejšie a stoosemdesiatpäťkrát menej ma vyčerpávala. Už som nemusel rozmýšľať, či a ako sa obracia daná žemľa do toastra alebo čo na ňu ide a ani pokriky „robím osmičku“ či „osmička z toastra“ som nepovažoval za otravnú povinnosť. Išlo to samé od seba.
Dokonca som zvládal aj oddychovať a keď neboli ľudia, tak jednoducho ničnerobiť. Lenže som si po každom prerušení práce musel ísť znovu umyť ruky. Ale radšej si umývať ruky, ako skolabovať od množstva práce a osvojovania si nových pokynov.
Tri dni v McDonalde trvali krátko, ale zažil som počas nich viac, ako pri bežnom fungovaní za mesiac. Pretože čo sa v mladosti nenaučíš, v McDonalde ti vysvetlia.
Mať o desať rokov menej, išiel by som obracať žemle, pri čom by som sa naučil iste viac, ako pri mojich prvých brigádach roznášania letákov, dokladania tovaru či triedenia separovaného odpadu. Navyše sa tam dá byť zamestnaný vďaka ďalekému kariernému rastu dlhodobo. Začnete hádkami s fritézami, o dvadsať rokov neskôr kontrolujete polovicu prevádzok v krajine.
Napriek tomu, veľa bolo, dobre bolo. Prišiel som, videl som, odchádzam a zostávam s priateľským pozdravom.
Tento článok vám prináša McDonald's.
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Autor: Mário Šmýkal pre McDonald's
