SEREĎ – Synagógu v Seredi ako jedinú zachovanú v okresoch Galanta a Šaľa zbúrajú. Miesto nej postavia telocvičňu. „Objekt synagógy, priľahlá budova a pozemky sú vlastníctvom Telovýchovnej jednoty Lokomotíva. Dnes máme deväť basketbalových družstiev, pre ktoré chceme postaviť priestor s riadnymi parametrami,“ vysvetľuje tajomník TJ Albert Kudela.

Synagóga je jednou z najstarších stavieb v Seredi, postavili ju v 17. storočí. V súlade s dobovými predpismi mala len jednoduchú výzdobu. Interiér presvetľovali polkruhovito ukončené okná umiestnené vo dvoch radoch. K zdecimovaniu tamojšej židovskej komunity počas 2. svetovej vojny prispel aj veľký zberný tábor, kde pred transportom do koncentračných táborov sústreďovali Židov zo širokého okolia. Po vojne ich tam zostal len nepatrný počet a tí ponúkli, aby sa zo synagógy stala telocvičňa s vylúčením zábav. Začiatkom päťdesiatych rokov 20. storočia ju prispôsobili na športové účely. Priečelie bolo zdemolované a miesto neho nadstavali jednoposchodový objekt rovnobežný s okrajom ulice.

Dnes je niekdajšia synagóga v dezolátnom stave. Zvonka opadaná značná časť omietky odkrýva zvetrané tehly, deravé ríny prepúšťajú dažďovú vodu. Trhliny v múroch naznačujú pohyb stavby. Dnu je nefunkčná telocvičňa s poškodenou drevenou podlahou, olúpanou omietkou, zhrdzavenými radiátormi a vybitými oknami.

„Podľa prepočtov spred niekoľkých rokov by rekonštrukcia stála päť miliónov korún. My dáme zarobené peniaze aj zo stávkovej kancelárie radšej priamo na šport. Telocvičňa je pre nás nevyhovujúca. Ak by ju zapísali medzi kultúrne pamiatky, neviem, kde by sme našli peniaze na jej opravu a udržiavanie,“ pochybuje Albert Kudela.

Pred demoláciou varuje Rastislav Petrovič z Pamiatkového ústavu, regionálne stredisko Trnava: „Asanácia je najjednoduchším a v Seredi obľúbeným spôsobom vyrovnania sa so zástavbou. Ale zároveň prichádzame o vysokú historickú hodnotu.“ Stredisko sa snažilo stavbu zachrániť návrhom na zapísanie do registra kultúrnych pamiatok. Jeho centrálna organizácia však skonštatovala, že historická hodnota nie je vyvážená mierou zachovania autentického objektu, ani možnosťou jeho rekonštrukcie.

„Je na počudovanie, že zatiaľ čo v iných mestách smútia za zbúranými pamiatkami tohto druhu, v Seredi ju chcú odstrániť. Dobrým príkladom by mohli byť mnohé mestá, a to nielen na Slovensku a v Česku, kde sa synagógy obnovujú, aby slúžili novým spoločensko-kultúrnym účelom,“ prihovára sa Rastislav Petrovič.

Sami Seredčania sa však proti búraniu nepostavili. Väčšina z nich nevie, že telocvičňa, ktorú nazývajú Sokolovňa, je v objekte synagógy. Okrem toho v havarijnom stave je aj tamojší meštiansky dom a veľký kaštieľ, obe stavby väčšej hodnoty než synagóga.

„Máme už búracie povolenie a vybavujeme stavebné povolenie. Nová, väčšia telocvičňa bude stáť 9,8 milióna korún, z toho už 4,5 milióna máme. Sereď je neslávne známa vysokým podielom drogovo závislej mládeže. Chceme deťom ponúknuť šport, a preto potrebujeme telocvičňu,“ uzatvára Albert Kudela.