Ben Kingsley, ktorého si automaticky spájame s Mahátma Gándhím z Attenboroughovho filmu Gándhí, často vysvetľuje svoju nenávisť voči intelektuálnym filmom. „Je to vystavenie vlastného ega. Som najmúdrejší, vidím vtedy napísané nad filmom,“ hovorí herec, ktorý okrem Gándhího účinkoval v tituloch ako Tajomstvo Sahary či Schindlerov zoznam.

Vo filme Sexy beštia, ktorý bude mať vo štvrtok slovenskú premiéru a ktorú režíroval tvorca úspešného klipu Virtual Insanity pre Jamiroquai Jonathan Glazer, hrá Kingsley psychicky narušeného Dona. Sexy beštiu Kingsley predstavil na festivaloch v Toronte a Karlových Varoch, kde odpovedal aj na otázky novinárov.

Práve za úlohu Dona získal začiatkom decembra v Berlíne cenu Felixa, ktorá je určená najlepšiemu hercovi. „Chceli sme príbeh Sexy beštie prerozprávať novým spôsobom. Keď mal Jonathan pocit, že tú scénu už niekde videl, museli sme všetko hodiny meniť. Potom sme urobili päťminútový záber a bol koniec,“ povedal o filme Kingsley.

Imidž jogína je preč

Kedysi sa intenzívne venoval joge, teraz žije na vidieku a denne päť kilometrov chodí, pláva a má osobného trénera. Tvrdí, že nechce meniť tvar tela, ale s ním ostať v kontakte. „Keby som bol huslistom, musím dokonale ovládať husle. Som hercom a telo je mojím nástrojom. Chcem si o ňom udržiavať povedomie. Musím mať vzťah s telom, hlasom a predstavivosťou.“

Ben Kingsley sa vlastne s novinármi baví nerád. „Stále dávajú tie isté otázky,“ tvrdí. Raz, keď sa ho nejaká novinárka opýtala na Gándhího, on sa vraj skryl pod stôl. „Moja dcéra je sochárkou. Hodí na stôl hlinu a tvaruje ju. Hotové dielo vystaví a predá ho, ale hlina jej ruky neovplyvní. Tak je to aj s herectvom. Do postáv nechcem vkladať svoj charakter, ak sa to deje, tak len neviditeľne a nevedome.“

Viac ako len gangsterka

„Umenie nie je chaos. Má limity a my ich máme radi. Improvizácia nie je luxus, je to niečo hrozivé. Vo filme Sexy beštia nie je ani jedno improvizované slovo. Je to ako s tenisom: keď poznáte pravidlá, je hra rýchlejšia a vzrušujúcejšia ako akákoľvek improvizácia.“

Ben Kingley tvrdí, že tento film je niečo viac ako len gangsterka, to ho tak pomenúvajú iba leniví producenti. „Myslia, že keď si tento týždeň kúpite koláč s čerešňami, tak to urobíte aj ďalší týždeň. Ale ono to tak nefunguje. Film musíte robiť s nejakým zámerom, naliehavosťou, a nie preto, že je preň pripravené publikum,“ kritizuje kalkul producentov.

Viac než na samotný dej sa tvorcovia filmu sústredili na ťažko hmatateľnú atmosféru snímky. Starnúce tváre surových gangstrov ostro kontrastujú s takmer reklamným prostredím. Ben Kingsley, predstaviteľ Gándhího, tu pľuje jednu nadávku za druhou.

Herec rád zdôrazňuje rozdiel medzi americkým a európskym filmom: „O filmoch v Amerike rozhodujú výbory, ktoré nemajú vkus. Menia konce. Na jar sme nakrúcali v Prahe televízny film Celý príbeh Anny Frankovej. Koniec sme zmeniť nemohli. Hoci je príšerne smutný, lichotilo mi, že robím film, kde nemôžu zmeniť záver,“ objasnil odmietavý postoj k americkým postupom. „Nemôžu sa robiť individuálne rozhodnutia, ale vždy sa čaká, čo povedia výbory. Dnes už je známa historka o tom, že keď sa človeka od filmu opýtali, čo si myslí o jednom scenári, odpovedal: „Neviem, lebo som to čítal len ja.“

Herec producentom

Medzi najlepšie filmy považuje Wendersovu klasiku Nebo nad Berlínom: „Je to vyvážená rovnica muža a ženy, života a smrti. Wenders príbehom dokáže rozprávačsky previesť.“

Herci si už zvykli na to, že keď ich prestane baviť hranie, začnú filmy sami produkovať a režírovať. Bena Kingsleyho réžia neláka, na druhej strane tvrdí, že pri vzniku Sexy beštie vládla maximálna spolupráca medzi ním, režisérom a hlavnou postavou Rayom Winstonom. „Všetci traja sme boli režisérmi. Momentálne produkujem film Out of Nowhere. Hrám tam milenca, inak by som nemal energiu na produkciu. Je to príbeh o strachu a budúcnosti muža a ženy, ktorí končia vzťah.“