Pri odovzdávaní cien prezidentská kancelária poskytla novinárom jeho životopis. V ňom sa práve obdobie jeho najvyššej kariéry slovenského štátu nespomína. Po informácii, že v roku 1934 skončil štúdium práva, nasleduje dlhšia odmlka a až po nej informácia, že „v rokoch 1945-1948 bol tri razy uväznený a pri hrozbe štvrtého zatknutia sa mu podarilo za dramatických okolností utiecť do Paríža“.
Vynechané obdobie objasnil presne sám Mikuš v svojich pamätiach, ktoré pod názvom Pamäti slovenského diplomata vydala v roku 1998 Matica slovenská.
Obdobie slovenského štátu aj dnes považuje Mikuš za vrchol svojej kariéry, keď ako verný Tisovej politike bol diplomatom slovenského štátu v Taliansku, potom v Španielsku.
V roku 1944 sa stal vysokým štátnym úradníkom Tisovho režimu. Povstanie, ktoré prispelo ku koncu slovenského štátu, považoval za národnú katastrofu.
V roku 1948 ušiel cez Maďarsko do Viedne. Žil ako emigrant v Amerike, na Slovensko sa vrátil po revolúcii dožiť. (hr)
