Aj keď je tam otvorený priestor, to miesto vyvoláva klaustrofobické pocity. Dobre známe žeriavy, ktoré ďobali do obrovskej kopy ruín, pracovali neustále. Od 11. septembra sa zastavili len dva razy a potom len na pár minút. A hoci sa obrovská hromada trosiek, ktoré bývali Svetovým obchodným centrom, neustále zmenšuje, vidieť ju zblízka je šok, uvádza v pondelkovej reportáži internetové vydanie BBC.

Ťažké žeriavy odtiahli, zostali len bagre. Viac než milión ton skrúteného železa a kusov betónu už odviezli. Dnes je na mieste zívajúca diera, hlboké prázdno s rozlohou 6,5 hektára, ktoré záchranári volajú „hniezdo“.

Zostúpili sme dole zavčas rána. Práve sa tam striedali dve dvanásťhodinové zmeny. Do mútnej vody na dne, ktorá presakuje z rieky Hudson, neustále padal studený dážď. Do „hniezda“ vedie zablatená kĺzačka - do hĺbky 20 metrov - po mokrej prístupovej rampe. Nad všetkým prevláda rachot strojov, ktoré driapu do bočných strán a pumpujú vodu.

Na dne kĺzačky si uvedomíte, že ste skutočne pod zemou - stlačené plásty poschodí po stranách bývali najvyššími podlažiami dvojičiek. Vidíte podzemné tunely, ktorými kedysi chodili vlaky metra. V jednej diere je vlak - akoby čakal, až ho natiahnu kľúčikom.

Záchranári sa sem dostali oveľa skôr, než by ktokoľvek čakal. Ale ich ťažká práca je teraz ešte ťažšia. Nemôžu len vyčistiť kráter ťažkou technikou - trosky dnes svojím tlakom podopierajú bočnú stenu, ktorú robotníci prezývajú „vaňa“. Zadržiava rieku Hudson a treba ju spevniť a spútať káblami, aby dovnútra nenatiekla voda. Ide o opatrnú, kvalifikovanú prácu, ktorá bude postupovať - aspoň navonok - pomalšie, než to bolo dosiaľ. Narastajú však aj tlaky zvonka - o tom, čo s celým miestom urobiť.

Nové úrady? A čo pamätník obetiam? O všetkom treba rozhodnúť v nadchádzajúcich týždňoch. Predpokladalo sa, že odstraňovanie ruín bude trvať aspoň rok - dnes sa odhaduje, že sa skončí v júni. Je hrozné uvedomiť si tam dole, že to bývali základy jedných z najvyšších a najslávnejších budov sveta. Byť pod povrchom dolného Manhattanu - a pri pohľade nahor vidieť mokrú zimnú oblohu.

Aj keď je toto miesto rozsiahle, stále sa cítite stiesnene a zraniteľne - akoby na vás padali steny. Je úľavou vrátiť sa opäť hore, brodiac sa blatom.

(zah)