Každému sa môže stať, že musí prehovoriť na verejnosti. Nemusí ísť práve o prejav pred stovkami ľudí, stačí prednáška pred niekoľkými desiatkami kolegov, prípadne príbuzných. A málokto nepozná ten pocit slabosti v kolenách a sucha v hrdle, z ktorého sa nakoniec vyderie akési koktanie, navyše piskľavým hláskom. Pocit neodvratnej blamáže katastrofu dovŕši.
Schopnosť danú tému "predať", presvedčiť poslucháčov o svojich znalostiach a vzbudiť v nich sympatie je do istej miery vrodená. Pozná sa to už v škole - niekto je známy "bifler" a pred tabuľou zlyháva, iný naopak dokáže s menším kvantom vedomostí rozprávať takmer donekonečna. Mnohí úspešní politici boli aj vynikajúci rečníci, strhujúco a doslova "plamenne" (aj čo do výsledkov) vedia rečniť fanatici najrôznejších odtieňov. Ale umenie prednášať nie je potrebné len pre politikov - prehovoriť treba na schôdzach, na konferenciách, občas treba predniesť prípitok na svadbe alebo inej rodinnej slávnosti. Ako na to?
Základom je samozrejme dobrá znalosť témy, o ktorej idete prednášať. Treba vedieť, čo chcete povedať, a rozmyslieť si, ako to poviete. Je úplne jedno, či má ísť o hodinovú prednášku, alebo niekoľkominútový prejav - architektúra je tá istá.
Predovšetkým treba začať doslova "od pľúc". Väčšina ľudí dýcha povrchne, len hrudníkom. Možno sa však naučiť dýchať poriadne, bránicou aj celými pľúcami, pokojne a pomaly, nadychovať sa nosom, vydychovať ústami. Ale čo tesne pred prejavom? Je to problém, pretože cez trémou zovreté hrdlo to dosť dobre nejde. Prehltnite a nadýchnite sa až na doraz. Ale aby to následkom pretlaku nevyrazilo príliš nekontrolovane a rýchlo všetko naraz, trochu vzduchu zase vypustite. Tým, že sa na chvíľu sústredíte na dýchanie, zmierni sa pocit trémy, čo je pozitívne. Navyše sa poriadne okysličíte, čo prospeje aj mozgovým bunkám.
Hlas a jeho sfarbenie je síce každému dané prírodou, dá sa však ovplyvniť. Snažte sa hovoriť trochu hlbším tónom ako obvykle a kontrolujte sa, aby ste "nepišťali". Obzvlášť na mikrofón je to nepríjemné. Sústreďte sa na to, aby ste poriadne artikulovali - teda jasne a zreteľne vyslovovali, neprehĺtajte konce slov, nešomrite si pod nos, "nemumlajte". Týmto chybám sa dá vyhnúť celkom jednoducho - pri prejave otvárajte ústa (dá sa to natrénovať - pred zrkadlom hovorte a pri samohláskach otvárajte ústa viac ako obvykle. Sánka sa musí pohybovať - vtedy je to to pravé).
Obvykle viete, k akému publiku idete prednášať. Slovník a iné "inštrumentárium" si treba pripraviť primerane jeho úrovni. Ináč si pripravíte prejav napríklad o pestovaní jarnej zeleniny do klubu záhradkárov a inak k odborníkom z vysokej školy poľnohospodárskej. Záhradkári sú zväčša skôr ľudia praxe, detaily o prenikaní mangánu bunkovou membránou ich pravdepodobne nebudú príliš zaujímať a nadmieru odborných termínov môžu pochopiť ako výraz vašej nadutosti a vyťahovania sa vedomosťami. Vedeckí pracovníci sa však možno sústredia práve na detaily a v odbornej terminológii sú doma.
Vyzvú vás, aby ste začali prejav. Vstaňte, porozhliadnite sa po poslucháčoch. Usmievajte sa! (Je to dôležité. Úsmev vyvoláva priaznivý ohlas a sympatie. Ak vám momentálne nie je do úsmevu, to nič - spomeňte si na niečo príjemné, napríklad na dobré jedlo, prípadne obľúbeného človeka.) Pokojne pozdravte a počkajte, až sa utíši šum v miestnosti. Predstavte sa, stačí stručne, a oznámte tému prejavu. Nadýchnite sa, mierne vydýchnite a spustite.
Počas prejavu musíte kontrolovať reakcie publika. Teda musíte sa do hľadiska dívať. V žiadnom prípade nečítajte prejav z papiera. Vyvoláva to dojem nepripravenosti, publikum bez straty kontaktu (a ináč ako pohľadom sa kontakt udržať nedá) stráca záujem. Navyše prejav, čítaný z papiera, zvádza k nedbalému prednesu, monotónnemu odrecitovaniu textu. Obecenstvo sa začne nudiť. Prednášku si preto pripravte doma, doneste si ju napísanú - ale napísaný text používajte len ako pomôcku, do ktorej sa občas pozriete. Je dobré si hlavné body podčiarknuť inou farbou, prípadne napísať ako poznámky na okraj papiera. Aby bol vizuálny kontakt dobrý, nesmú vám vlasy padať cez oči a nepoužívajte tmavé okuliare, tým menej "zrkadlovky".
Ako zabrániť pišťaniu a mumlaniu, sme už spomenuli. Napriek tomu váš prejav nenadchne, ak bude prednášaný fádnym, monotónnym hlasom. Modulujte preto hlas, striedajte tempo reči, zdôrazňujte tým významné a menej významné pasáže, občas urobte pauzu. To si vyžaduje prípravu - doma si niekoľkokrát nahlas prečítajte prejav a vyznačte si dôležité body (napríklad farebne).
Ak v knihe nerozumiete zložitému súvetiu, prečítate si ho ešte raz. To sa v ústnom prejave nedá, čo môže viesť k jeho nižšej zrozumiteľnosti. Snažte sa preto vyhýbať dlhým a komplikovaným vetám a súvetiam, do ktorých sa môžete sami zamotať, hovorte krátkymi a jasnými vetami - čo veta, to informácia. Nebojte sa však používať názorné prirovnania - pomáhajú udržať pozornosť. Rovnako upútavajú gestá, tie však nesmú byť prehnané, aby ste nepripomínali veterný mlyn. Najhoršie, čo môže byť, je strnulé státie - poslucháči z neho presne vyčítajú vašu neistotu a trému. Navyše nahromadená energia nakoniec aj tak vyrazí von, začnete podupkávať, kývať sa, zmení sa vám mimika. Nepochybne tým publikum zaujmete a pobavíte, ale nie práve najsprávnejším spôsobom.
Častou chybou je nezvládnutie konca prejavu, keď prednášajúci podvedome zrýchli tempo reči. Skúsený rečník v závere zhrnie všetky hlavné myšlienky prejavu, jeho uzávery a výsledky, konštruktívne riešenia. S úsmevom sa rozlúči s publikom a odíde od rečníckeho pultíka, prípadne si sadne na stoličku.
A ticho vychutnáva potlesk.
