
Na výstave Nielen steny mali uši možno vidieť množstvo pomôcok, ktoré ŠtB slúžili na odpočúvanie.
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Rodina mala byt na najvyššom poschodí paneláka. „Na strechu chodili podozriví ľudia, ale netušili sme, že nás odpočúvajú,“ spomína Kusý aj na to, ako našli na balkóne škatuľu od odpočúvacieho zariadenia, ktorá tam nedopatrením spadla zo strechy. Hoci zariadenie odmontovali a zaniesli na políciu, až po revolúcii zistili, že eštebáci im namontovali ďalšie a dôkladnejšie priamo do steny.
Dnešný poslanec Ján Budaj v čase, keď ešte bol disidentom-kotolníkom, dosť dlho odolával zvôli ŠtB, a ploštice sa v jeho byte namontovať nedarilo: „Mal som známych na Západe, ktorí mi zohnali zvláštny zámok, čo sa len tak ľahko otvoriť nedal.“
Budaj dokonca napísal príručku Sebaobrana v boji so Štátnou bezpečnosťou. V nej sú nielen jeho osobné skúsenosti, ale aj skúsenosti jeho známych a aj ďalších disidentov z Čiech a Poľska. „Všetci mali podobné metódy, keďže boli školení sovietskou KGB,“ hovorí o tajných službách.
Príslušníci ŠtB predbežne na 48 hodín zadržiavali ľudí, na výsluchu im zobrali kľúče, urobili si kópie a kým ich na pár hodín zadržali, ich kolegovia im do bytov namontovali odpočúvacie zariadenie.
„Nikdy som nenosil kľúče pri sebe. Domov som sa dostával rôznymi fintami, keď bol predpoklad, že budem zadržaný, nechával som si kľúče u známych. Bola to otrava navyše, ale žiť s plošticami bola oveľa vačšia,“ hovorí Budaj.
„Dlhé obdobie bola moja manželka doma na materskej dovolenke a namontovať nám ploštice sa ŠtB nedarilo. Po vydaní Bratislavy nahlas, však neotáľali, vystriehli chvíľu, keď manželka bola u rodičov, mňa vzali priamo na ulici aj s kľúčami a postupovali presne tak, ako som predpokladal v príručke.“
Budaj si bol istý, že tentoraz mu už plošticu namontovali: „Odobrali mi všetky predmety aj kľúče a zadržiavali ma asi šesť hodín úplne jalovo, bez dôvodu.“ Vedel, že plošticu nenájde, a tak vymenil spálňu s obývačkou. V obývačke boli často stretnutia a informácie z nich by mohli ohroziť iných ľudí. „Prišiel som o súkromie v spálni, ktorá sa stala prechodnou izbou.“
Stretnutia pokračovali, rozprávalo sa na nich pološeptom, rozhodujúce termíny a dátumy nehovorili, ale písali na lístočky. „S plošticami sme sa naučili žiť,“ uzatvára Budaj.
Po novembri sa ukázalo, že mal v byte tri ploštice, ktoré namontovali navŕtaním zo susednej budovy – v spálni, v obývačke a na chodbe.
(hr)