Stoštyriročný rybár Santiago si 15. novembra minulého roku stiahol do čela šilt zo svojej čiapky s názvom Kapitán a spokojne potiahol z hrubej cigary. Ticho a s dojatým hlasom povedal: „Teším sa. Je to veľká pocta pre môj ľud.“

V nedeľu doplával Gregorio Fuentes do posledného prístavu. Zomrel skoro ráno vo svojom skromnom dome na predmestí Havany v oblasti Cojimar. Ešte popoludní bol pochovaný na miestnom cintoríne. Hoci bol Gregorio Fuentes mentálne čulý, trpel na množstvo chorôb spojených s jeho vekom. Agentúra Reuters nevylúčila ani rakovinu. „Odišiel vzácny človek. Bol symbolom kubánskeho rybárstva a priateľstva medzi ľuďmi,“ povedal pre Reuters jeho priateľ Jose Miguel Diaz Escrich, prezident Heming-wayovho medzinárodného námorného klubu v Havane.

Fuentes sa narodil 11. júla 1897 na Kanárskych ostrovoch, no keď bol ešte mladý chlapec, jeho rodičia emigrovali na Kubu. Len prednedávnom Fuentes v bare la Terazza v Cojimar hovoril o vzťahu k spisovateľovi: „Takmer tridsať rokov som bol jeho kuchárom, námorníkom, kapitánom a aj jeho sprievodcom.“

Hemingway odišiel z Kuby po revolúcii roku 1959. Priateľovi krátko pred spáchaním samovraždy v roku 1961 venoval jachtu Pilar, aby sa o ňu staral, čo napokon Fuentes „vždy rád robil“. Fuentesovo dedičstvo sa stalo jedným z turistických magnetov. Kubánsky rybár venoval neskôr loď a iné spomienkové predmety Kube. Z jeho slov však bolo cítiť nostalgiu. „Odvtedy ako Ernest zomrel, život už nebol takým ako predtým. Ryby sa už nedali chytať tak ako za starých čias.“

„Môj starý otec bol všetkými milovaný,“ hovorí pre Reuters Fuentesova vnučka America Aguas. „Veľmi rád rozprával príbehy, najmä tie, ktoré sa týkali nádherných rokov strávených s Hemingwayom. Stále ich nosil v hlave a ja som ich so zatajeným dychom počúvala. Bol hrdý, že Hemingway dostal po vyjdení Starca a more Nobelovu cenu. Cítil, že tu naveky z neho kúsok zostalo. Pre všetkých ľudí.“