George Jung je historická postava: kdesi na začiatku, na kalifornskej pláži v raji detí kvetov, zásoboval homosexuálneho kaderníka marihuanou. Potom na ukradnutom lietadle prevážal trávu po vreciach rovno od mexických dodávateľov a nakoniec sa stal predĺženou rukou najvyššieho kokaínového bossa Pabla Escobara.

Koncom sedemdesiatych rokov mal pod kontrolou deväťdesiat percent všetkého kokaínu pašovaného do Spojených štátov. V polovici osemdesiatych rokov ho zatkla polícia, už len ako drogami zhumpľovanú trosku. Partneri ho zradili, manželka opustila. Z väzenia by sa mal dostať v roku 2014, sedemdesiatdvaročný, medzitým naňho všetci zabudnú. Vo filme ho hrá chronicky tajomný zvodca, alternatívny básnik a zároveň hollywoodska hviezda Johnny Depp. „Vyzeral ako novodobý pirát,“ povedal francúzskemu Le Mondu Johnny Depp, ktorý odsúdeného Junga niekoľkokrát navštívil vo väzení. „Neuznával systém, politiku, pravidlá. Nechcel skončiť v nudnom zamestnaní, chcel si užívať. Úplne ho to však zomlelo a nakoniec prišiel aj o tých, ktorých miloval. Trochu mi to pripomenulo vlastnú kariéru: tiež som nechcel zapadnúť. Začal som zarábať obrovské peniaze, jedno šlo s druhým, a ja som to nevedel zastaviť. Jungovi sa stalo to isté: videl v tom podnikanie, bolo jedno, či je to pornovideo, Coca-Cola, mrazené rebierka alebo kokaín. Dnes už vie, že konal zlo.“

George Jung od začiatku nedodržiaval tabu veľkých obchodníkov s drogami, nikdy si neodoprel pôžitok strkať nos do vlastných dodávok. Bol viac než díler, bol šíriteľ módy, predával životný štýl spolu s tovarom. Spojka medzi kalifornskou spoločnosťou a medelinským kartelom – to on priniesol do Hollywoodu kokaín. Zdá sa, že presne vedel, čo robí: plní si svoj sen o peniazoch, vplyve a láske krásnych žien. Vo filme Blow však režisér necháva mŕtvolne bledého a blazeovaného Deppa hrať Junga ako úbožiaka pohadzovaného osudom. „Ako chlapec z malého mesta zarobil sto miliónov dolárov a potom o ne prišiel,“ napísal autor jeho životopisu Bruce Porter v tragikomickom podtitule.

V najvtipnejšom momente z celého filmu sedí Jung so svojím partnerom Diegom Delgadom v hotelovej izbe, napchatej bankovkami od záchodovej misy po strop. Papierová masa peňazí v provizórnom azyle je dobrá ilustrácia amerických sedemdesiatych rokov – keď sa hviezdam servíroval kokaín na strieborných táckach a celá generácia režisérov výdatne šnupala. O Francisovi Fordovi Coppolovi sa hovorí, že svoju Apocalypse Now režíroval úplne ponorený do koksu. Martin Scorsese nakrúcal v totálnom opojení The King of Comedy. To, na rozdiel, od nakrúcania Apokalypsy, skončilo zle.

Kokaín ukazuje plastické živé obrazy Ameriky od šesťdesiatych rokov, času detí kvetu a Jungovej nevinnosti až po napredujúci cynizmus kokaínového biznisu, s večierkami, modrými bazénmi a bielymi vilami, rýchlymi autami. Len Johnny Depp – páchateľ a obeť svojho sna o tom, že sa stane niečím lepším než nudní rodičia, obeť krásnych chtivých žien, ktoré ho chcú vycicať, je stále rovnaký. Medzi bezstarostnosťou jeho drogových začiatkov a závislosťou od konzumu i obchodovania s kokaínom ku koncu jeho príbehu akoby ani nebol žiadny rozdiel. Deppov Jung sa teda potáca svojím životom ako bábka bez vôle.

Ani on, ani ďalšie postavy nepôsobia dojmom, že by skutočne, z vnútornej logiky svojich životov mohli robiť to, čo vidíme vo filme. To sa, napokon, vo filmoch podľa pravdivých príbehov bežne stáva.