Ľudia to považujú za zbytočné a mnohí posmešne označujú január za mesiac podaní, priznaní a tlačív. Rôzne tlačivá číhajú na ľudí doslova všade – na všetkých úradoch, v bankách, nemocniciach či na školách. Mnohí majú z tlačív strach, lebo trpia „formulárovou negramotnosťou“.
„Mám pocit, akoby tie tlačivá boli úmyselne písané tak, aby im bežný človek nerozumel a aby ho úradníci mohli potom naťahovať, že nevyplnil nejakú kolónku správne,“ rozčuľuje sa dôchodkyňa z Liptovského Mikuláša.
„U nás na daňovom úrade sa málokedy stane, že niekto si nevie s tlačivami poradiť. Nemám skúsenosti, že by to ľudia nezvládali,“ hovorí Helena Bačikovská z Daňového úradu Bratislava IV.
Na daňové úrady chodia najčastejšie podnikatelia.
Množstvo ľudí však okrem podpisu celé roky nemusí chytiť pero do ruky. Keď dostanú tlačivo, majú s vypĺňaním veľké starosti. Husia koža pri tlačivách však naskakuje aj mnohým vzdelaným ľuďom.
„Čím viac formulárov človek vypíše, tým mu to ide ľahšie. Problémy máme s tými, ktorí majú základné vzdelanie. Máme aj odborné poradenstvo, ktoré učí nezamestnaných, ako reagovať na ponuku práce, ako si vypísať životopis,“ povedal Marián Sedílek, riaditeľ jednej z bratislavských pobočiek Národného úradu práce. Pracovníčky na úradoch práce sa neraz stretnú aj s človekom, ktorý si nepamätá, ako vyzerá nejaké písmenko.
Na odbore sociálnych vecí v bratislavskej časti Karlova Ves úradníčky hovoria, že množstvo papierov musia vypisovať za nich, pretože najmä starší ľudia sa v tlačivách nedokážu zorientovať.
V českom týždenníku Reflex minulý týždeň uverejnili štúdiu, podľa ktorej sú gymnazisti na slušnej úrovni, ale už na stredných odborných školách je schopnosť študentov vyznať sa v texte veľmi problematická a na učilištiach katastrofálna. Niektorí mladí ľudia údajne často nie sú schopní prečítať bežný leták, alebo inzerát ponúkajúci zamestnanie a pochopiť z neho, čo sa požaduje. A to v byrokratických krajinách, akými sú Česko aj Slovensko, nie je z pohľadu úradníkov dobrá perspektíva. (tk, rf)
