, ktorý v prípade dobrého tímu jeho členovia skutočne za svoj. Cítia spoluzodpovednosť za jeho vyriešenie a sú ochotní pre dosiahnutie cieľa vynaložiť potrebné úsilie.

Ako komplikácia sa na práci tímu môže prejaviť nejasné zadanie úlohy, ktoré si jednotliví členovia môžu vysvetliť po svojom, a tak sa pôvodný zámer môže minúť svojmu účinku. V tomto prípade, než sa pristúpi k ďalším krokom, je nevyhnutné si zadanie úlohy objasniť, zhodnúť sa na jeho výklade. V praxi sú práve zle pochopené zadania úlohy, nesúlad v ich interpretácii alebo nedostatočná identifikácie členov tímu s danou úlohy príčinou mnohých ďalších komplikácií.
Takisto zloženie tímu môže mať vplyv na správnu realizáciu projektu. Jeho veľkosť by mala byť daná charakterom úlohy.

Nikdy by však počet jeho členov nemal prekročiť hranicu, ktorá by vylučovala vzájomnú komunikáciu všetkých členov a nedávala by priestor pre vyjadrenie názorov jednotlivých členov. Za optimálny počet sa považujú traja až osem členov. Tajomstvo úspechu však nespočíva iba v počte členov, ale aj v jeho zložení. Tím musí sústreďovať zainteresovaných ľudí. Najčastejšie ide o reprezentantov budúceho užívateľa, odborníkov na vecnú stránku problému a ľudí, ktorí majú právo rozhodovať a vo väčšine prípadov rokovať o obchodných podmienkach. Vždy by však malo platiť, že ide o ľudí odborne kompetentných. To by si väčšina manažérov mala uvedomovať a rešpektovať pri zostavovaní tímov.

Problematickejšia však býva situácia s rolovou a osobnostnou kompatibilitou. Ak má tím dlhodobo dobre fungovať, je nevyhnutné, aby v ňom boli vo vyváženej miere prítomní ľudia rôznych typov, z ktorých každý prispieva iným, avšak nezastupiteľným spôsobom k dosiahnutiu cieľa. Niekto je schopný generovať originálne nápady, iný často prináša nové podnety z okolia. Ťahúň tímu sa bez dlhých príprav púšťa do práce a svojou energiou inšpiruje ostatných. Prirodzené vodcovské osobnosti koordinujú prácu tímu. Puntičkári dávajú pozor na kvalitu vykonanej práce a jej dotiahnutie do konca.

Každý tím by mal mať aj svoju „dobrú dušu“, ktorá by sa starala o priaznivú atmosféru a ústretové medziľudské vzťahy. Toto rozdelenie však nesúvisí s odbornosťou a pracovnou náplňou. Vyplýva z osobnostných predpokladov členov tímu a jeho význam by určite nemal byť podceňovaný. Optimálna skladba ľudí podľa jednotlivých rolí v tíme vedie nielen k priaznivej atmosfére, ale zabezpečuje aj to, aby niektorý z podstatných aspektov výkonu neboli zanedbané.
Pri práci v tíme, pri diskusiách a debatách o možnostiach, riešeniach by sa mal názor všetkých zvažovať s rovnakou pozornosťou. Znamená, že hlas vedúceho pracovníka by mal vážiť toľko ako radového zamestnanca. Dôležitý je obsah a vecná argumentácia. Na druhej strane je však nutné mať na vedomí význam úlohy a funkcie vedúceho tímu, ktorý nesie zodpovednosť za výsledky projektu.

Nezastupiteľný význam pre dobré fungovanie tímu však jeho prirodzený vodca - líder. Nie vždy to znamená to isté ako formálne vymenovaný koordinátor. Líder je neformálna autorita, rešpektovaná osobnosť, ktorá dokáže spojiť, motivovať, smerovať a dodávať energiu. Ak v tíme takáto osobnosť nie je, často sa táto rola supluje prostredníctvom tzv. situačných lídrov, ktorí prijímajú vodcovskú rolu na určitú chvíľu, v podmienkach a situáciách, v ktorých sa v rámci skupiny najlepšie orientujú. Niekedy funguje takýto model aj dlhšiu dobu. Avšak skupiny bez prirodzených lídrov majú svoju oveľa ťažšiu situáciu.