Postavenie žien v nových členských štátoch EU nie je katastrofálne, ale i tak majú "nováčikovia" a tiež kandidátske krajiny v tejto oblasti ešte čo zlepšovať. Najväčšími problémami krajín strednej a východnej Európy sú často veľké rozdiely medzi platmi mužov a žien a malé zastúpenie žien v politike. Taký je záver správy, ktorú minulý týždeň v Bruseli zverejnil Inštitút otvorenej spoločnosti (OSI). Prieskum robila skupina odborníkov a zástupcov mimovládnych organizácií v Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Maďarsku, Litve, Poľsku, Rumunsku, Slovensku a Turecku.
Za pozitívne považujú experti napríklad to, že v niektorých krajinách zákonníky práce obsahujú úpravu, ktorá sa týka tejto problematiky. Napríklad Česká republika aj Slovensko majú tiež stanovené priority a postupy vlády v oblasti rovnosti príležitostí, čo niektoré iné krajiny nemajú. Podľa správy sú platy žien v Bulharsku, Estónsku a Slovensku o 25 až 30 percent nižšie ako u mužov; v Českej republike sú dokonca o 26 percent nižšie. Najhoršie z euróspkych krajín sú na tom Nemky, ktoré zarábajú iba 74 percent z platov mužov. Podľa expertov z OSI by nové členské aj kandidátske krajiny mali prijať veľmi konkrétne programy, ktoré budú pomáhať ženám v prístupe na trh práce v tých oblastiach, kde sú menej zastúpené.
Skutočnosť, že legislatíva rovnosť medzi pohlaviami podporuje, však zatiaľ prax výrazne nezmenila. Podľa sociológov nerovné podmienky v oblasti platov a prístupu k lepšie plateným miestam konzervuje aj sebapodceňovanie žien. Odborníci z personálnych agentúr tiež upozorňujú, že ženy často vopred žiadajú nižší plat, aby v konkurencii s mužmi obstáli.
Podľa výskumu zverejnenom v denníku Mladá fronta Dnes, ktorý tento rok urobil český Výskumný ústav, sa mladším ženám darí znížiť platový náskok mužov na 80 percent, čo je európsky priemer, ale s vekom sa ich zárobky oproti mužom znižujú. Platovo najhoršie sú na tom ženy medzi 30 a 39 rokom.
Na platovej nerovnováhe sa podpisuje fakt, že ženy pracujú v slabšie platených odvetviach, ale aj to, že ich je málo na vedúcich miestach. Paradoxne najhoršie sú na tom však práve ženy - šéfky. Podľa Barbory Matejkovej z výskumného ústavu práce berú len 55 percent mužskej mzdy.
"Chce to, aby niektorá žena išla na súd s tým, že berie menej ako muž v rovnakej pozícii," povedala pre Mladú frontu Dnes šéfka odboru rodinnej politiky
na českom ministerstve práce
Michala Marksová-Tominová. Aj keď v našich končinách k takémuto prípadu ešte nedošlo, v západnej Európe to už zvláštnosť nie je a ženy sú v mnohých prípadoch úspešné. (čtk, gal)
