Ak nie ste zamestnancom, ale pracujete pre firmu ako živnostník, môže byť vaše postavenie iné. "Právny vzťah medzi firmou a živnostníkom nie je pracovnoprávnym vzťahom, preto sa nespravuje Zákonníkom práce, ale inými predpismi," hovorí právnik Lukáš Skurka. "Preto sa ustanovenie Zákonníka práce o tom, že zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom, nevzťahuje na zamestnancov pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce alebo na základe dohody o brigádnickej práci študentov."

Keďže vzťah medzi živnostníkom a firmou je obchodno-právnym alebo občianskoprávnym vzťahom, je treba posúdiť túto otázku podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. "Tieto právne predpisy sú v tejto oblasti oproti Zákonníku práce oveľa voľnejšie pretože pripúšťajú, aby živnostník vykonával tie isté alebo obdobné činnosti pre viacero firiem súčasne," vysvetľuje Lukáš Skurka. "Vyplýva to zo samotnej definície živnosti uvedenej v živnostenskom zákone, podľa ktorej živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom. Skutočnosť, že živnosť je samostatnou činnosťou znamená, že živnostník nie je v závislom pomere od firmy, pre ktorú pracuje, ako je to napríklad pri pracovnoprávnom vzťahu. Takže pokiaľ v zmluve medzi živnostníkom a firmou nejestvuje osobitné dojednanie o zákaze vykonávania rovnakých alebo obdobných činností pre tretiu osobu, živnostník môže vykonávať rovnaké alebo podobné činnosti pre viacero firiem súčasne bez toho, aby porušoval zákon."

Stáva sa však, že firmy si výhradnosť svojej spolupráce so živnostníkmi riešia v rámci svojich obchodných zmlúv pod určitými sankciami. "To však právo nezakazuje," dodáva Skurka. "Zmluvný partner môže živnostníkov obmedzovať len do tej miery, do akej sa ním obmedzovať nechajú v rámci uzavretej zmluvy. Obidve zmluvné strany majú rovné postavenie, to znamená, že žiadna zmluvná strana nemôže druhej zmluvnej strane jednostranne nanútiť nejakú povinnosť."